Drsnej vejkend.
Drsnej život.
Čakajúc sama, zakuklila som sa do leta ako do pavučiny. Lavička ma nehriala, staršia pani sa nerozprávala po anglicky so mnou, ale s telefónom, vlak neprišiel načas. Nesadla som si na cudzie miesto, nesedela som v nepríjemnom spoločnom vozni. Dvere sa ťažko nezatvárali. Nesedeli tam nepríjemní ľudia. Neignorovala som ich. Nerozprávala som sa s celým svetom okrem Kolumbijčana. Nebola to nenáhoda. Nedramatizovala som situáciu. Nebolo to hrôzostrašné. Neznenávidela som cestovanie, nezoznámila som sa, ani ruky sme si nepodali (podali sme si úúúsmev). Neexistovali tam predsudky kvôli malému chlapčaťu, vnúčikovi postaršieho pánka, cestujúceho do Prahy za tetou. Nehovorili si príbehy, hádaniek mali plné priehrštia. Všetci neplakali, smiali sa, aj keď nerozumeli. Japonec si neťukal do telefónu, čítal si a rovnako ako my, bol zaujatý výjavom z kupé. Nechala som knihu knihou (len 5 strán!), pozerala som z okna na neuveriteľne peknú prírodu v tom najkrajšom novembrovom dni. Keby niet náhody, neprisadol by si k nám študent, ktorý má v Brne priateľku de Colombia. Neboli by sa bývali rozprávali o témach ako hiking po Európe. Neprišla som až do Prahy. Nestratila som sa na stanici v Brne, lebo ma čakala Barbor. Nepresúšala so mnou neaktuálne témy. Nezaplietli sme sa do uličiek, len sme nimi prešli. Nemala inú možnosť ako mi všetko poukazovať, najviac som sa tešila na jej intrák a na obľúbené miesta, kde trávi veľa času. (Klavír ako starožitnosť) Brno nie je nekultúrne mesto, čo mi voňalo. Nedávala som pozor, únava mi klopila oči, no chytala som sa pri každej šaline a každom podniku. Takéto niečo v TT nemáme. Nehanbime sa, možno to raz príde. Nie, že by sme nepili. Nie, že by ma to nebavilo. Nevystúpili sme po blate na Špilberk na to, aby sme niekoho neznámeho videli grcať. Na víno sme nemali poháre. Necestovala som na bielo. Na čierno ako ovca. Keby sme neboli bývali zmenili názor, neboli by sme skončili u Vilka všetci a nedopíjali by sme ďalšie dve fľašky. Spať sme skoro/neskoro rozhodne nešli. Nemáš zač. Neskôr nestíhame. Po peknom spoločnom ráne nestíhame. (Green song) Nemenila by som spoločnosť, keby všetci nešli domov. Na stoličke nesedím, je to stolík a mrzí ma, že tak veľa od režiséra chcú. Nemám záujem. Nečakám na koniec a zmením svoje stanovisko na scenáristiku. Neoblomne ma zaujme a nadchne. /Nechcem meniť príbeh, ale páčilo sa mi aj na VŠMU./ Ideme do Nekonečna, kde som bola aj deň predtým s Barbor a Williamom. S hercami nie je ľahko. Nezostali sme spolu, radšej sme sa odpojili do najúžasnejšej čajovne v Brne (na prvý pohľad, veď viete), kde sme vyčkávali pri vodnici a čajíku na Olivku. Olivka nás nepotešila, ale ani nerozsmutnila. Nenáhlivo sme sa presunuli k divadlu Husa na Provázku, no šli sme na predstavenie do HaDivadla. Prvé dejstvo ma nepokojne rozochvelo, stala sa nám taká vec v druhom. (Jednu z troch ciest si pri narodení môžeš vybrať: Zožerú ťa vlci, ty zožerieš vlkov, zožerieš sám seba.) Ledva sme nestihli autobus, vstúpili sme do výstupu divadelníkov, dostali sme príučku, bolo nám to ľúto. Neprebehli sme 1,2 kilometra za 9 minút len tak! Zvalila som sa na dlážku autobusu a nie inak, viezol nás už pokojne, domov...
Mám najlepšiu kamarátku.
Pekný život.
Dostatok a ešte aj viac.
Informácie.
Budúcnosť.
Šancu.
Ďakujem.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára