18.

Júúúúliaaa.
Júúúúlia, kde si?

A niečo je v poriadku a niečo nie.
Melanchólia sa mieša krvou, tá vyteká, akoby chcela niečo za moje vnútro povedať.
Že som zraniteľná?
Zajtra píšem zo živočíchov. Teším sa (Ha-ha.)

Mala som skvelý víkend. Víkend je jediná doba, kedy mi je dobre a robím to, čo ma baví.
A potom zabúdam na realitu.
Nemám veľa na srdci - počas zhonu a stresu si človek len ťažko uvedomí svoju existenciu, ktorá potrebuje viac ako niekoľkohodinový spánok a pravidelný sex.
Nehovorím o sebe.
Nechcem o sebe hovoriť.
Záludná je farba neba.
Akoby niekto vzal vysávač a všetko ním vcucol.
Svet za oknami je rovnako smutný ako ten vo vnútri.

V novembri sa všetko láme.
A nie som sama, čo nad tým dumá.
Niekedy by som sa chcela zmeniť, aj keď viem, že až do takej miery zmeny nefungujú.
Môžem len dúfať, budúci život...

Včera som prvýkrát šoférovala. Sama. Len tak, po uliciach.
Potom naskočil.
A jazdili sme spolu.
Vôbec to nie je ťažké. Je to skvelý pocit.

Držte mi palce, nech to zvládnem.