Málo slov, ktoré mi stačia:
- aj poháre básnia.
- práca šľachtí.
- cez tento víkend som pochodila a pochopila svety.
- napríklad aké je to behať na nohách od desiatej do pol jednej v noci.
- aké je pracovať za barovým pultom a usmievať sa pri vykladaní a nakladaní umývačky (creepy?)
- aké to je, obslúžiť priateľov, popriať im všetko dobré a vypiť si pohár bieleho vína.
- ale najlepšie, najlepší bol pocit pri dostávaní z prepitného pre čašníkov.
- občas človeka poteší aj malá bankovka.
- a milé slovo, že mu to šlo.
- alebo rýchlosť, akou som dokázala zahltiť okná majiteľov áut.
- ako som vyfajčila dvoch jointov a ako som zabalila človiečika do vaty.
- nejarmočne prežitý víkend, ani neľutujem.
- zistila som, že z niektorých vecí som už vyrástla.
- príde mi nezaujímavé navštevovať Rock n Roll párty - zunujú mi už dávno ohrané pesničky a opiť sa môžem skoro kdekoľvek na svete.
- a sledovať opitých ľudí? To ma už dávno nebaví.
- a piť, aby som ich dobehla? Asi tiež nie.
- asi už chcem trocha viac.
- trocha viac všetkého.
- chcem, aby boli moji rodičia šťastní. S kýmkoľvek. Nechcem už vidieť ubitú tvár a arogantný pohľad.
- je mi z toho ťažko.
- och, dotyky.
- odmietam.
- bolí ma snáď všetko, rozrezala som si ruku (hyperbola) a svalovicu mám aj tam, kde nemám svaly.
- okrem práce som nevykonala nič prospešné.
- Pavor nocturnus!!
- v starom týždni sa mi páčil článok, ktorého hlavnou osobou bol Kurt, ktorý je tu furt.
- a jablká sú nerestné a hriešne.
- a teraz neviem, čo so sebou.
- keď niečo robím, aspoň som šťastná. Iba keď nemám prácu, veľa premýšľam a mám čas podľahnúť depresii. Alebo šlo o vytrženie z prvej noci?
- stratila som kúzlo.
- a zhasla mi žiarovka.
- príprava na ďalší týždeň, renovácie a dychové cvičenia. Pomoc, nech sa neutopím.
- toľko povinností, tak bezhlavo za nimi.
- ach, kde si?
15.9.13
9.9.13
9. As if nothing really matters
Let me go.
Niečo sa mi nezdá.
Kde je tá cesta, nech nemusím riešiť prehrešok voči spoločenským konvenciám, z ktorých mi je pekne na grcanie.
Nehodná na zapálenie.
Akoby sa mi nebo vysmievalo. Alebo sa snažilo naznačiť, že nie sme si všetci tak prekliato vzdialení a nepodobní, nehynieme odlišne, avšak, je smrť jedinou? (Myšlienka od Válka)
Už si viac nenaletím.
Humánne sa odstrelím a povesím na jabloň, tak sa to robievalo a robí doteraz. Metaforicky, samozrejme.
Každý deň miesto pokrokové a revolučné. Alebo ani nie.
Sedím v pomykove, vonia kokos a orchidey.
Absurdné, užívanie dňa na balkóne.
Obdivujem nezaťažených ľudí, mňa to dnes výnimočne k zemi na nebi ťahá. Anička vie, aj jej slivkové koblihy.
Bezočivo som si ukradla, mrška.
Niečo sa mi nezdá.
Kde je tá cesta, nech nemusím riešiť prehrešok voči spoločenským konvenciám, z ktorých mi je pekne na grcanie.
Nehodná na zapálenie.
Akoby sa mi nebo vysmievalo. Alebo sa snažilo naznačiť, že nie sme si všetci tak prekliato vzdialení a nepodobní, nehynieme odlišne, avšak, je smrť jedinou? (Myšlienka od Válka)
Už si viac nenaletím.
Humánne sa odstrelím a povesím na jabloň, tak sa to robievalo a robí doteraz. Metaforicky, samozrejme.
Každý deň miesto pokrokové a revolučné. Alebo ani nie.
Sedím v pomykove, vonia kokos a orchidey.
Absurdné, užívanie dňa na balkóne.
Obdivujem nezaťažených ľudí, mňa to dnes výnimočne k zemi na nebi ťahá. Anička vie, aj jej slivkové koblihy.
Bezočivo som si ukradla, mrška.
8.9.13
8. Sapere aude.
Nech je verejným tajomstvom,
že som skrátila dĺžku svojich vlasov.
Pár dní nepíšem a už strácam niť. Páči sa mi, keď nemusím úpenlivo premýšľať nad tým, o čom by som mala písať. Mám rada, keď si sadnem a príde všetko samo.
Najhoršie na týchto dňoch je môj zdravotný stav, veľmi zlý, stále spím, stále ma niečo bolí. Mám to, čo som chcela predsa. Moje depkárčenie sa pretransformovalo z neschopnosti komunikácie a apatie do problémov so zaspávaním, do neschopnosti počas dňa nespať a navyše mať pritom naozaj pôvabné sny (irony).
Divím sa, odkiaľ sa tie sny berú.
Pri prebúdzaní sa z prvého sna som plakala. Snáď to nik nepočul.
Chcela som to niekomu povedať, ale, zas a znova, bolo to príliš hlúpe na zdieľanie.
"To, čo je viac ako láska, je totiž mlčanie plné porozumenia..." (L. Mňačko, Ako chutí moc)
Užila som si spievanie, konečne som sa cítila bezstarostne a spokojne, stojac na pódiu pred niekoľkými ľuďmi. Nebolo ich veľa, ale o nich ani nešlo.
Žiť sa musí, najmä ak je všetko na nič.
A máte veľa pochybností.
A vravíte si, že niektoré veci nesmiete spraviť.
Ale ja som šťastná a zmätená zároveň.
Niečo ako vo filme The Perks of Being a Wallflower.
5.9.13
5. Vlasy Asi.
Stará fotka ako Praha, symbolizuje dnešný deň.
Rozlúčila som sa,
vážim si priateľov
a veľa premýšľam, čo so sebou.
Som unavená, ale majte sa pekne. :)
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)

