8.9.13

8. Sapere aude.

Nech je verejným tajomstvom,
že som skrátila dĺžku svojich vlasov.

Pár dní nepíšem a už strácam niť. Páči sa mi, keď nemusím úpenlivo premýšľať nad tým, o čom by som mala písať. Mám rada, keď si sadnem a príde všetko samo.
Najhoršie na týchto dňoch je môj zdravotný stav, veľmi zlý, stále spím, stále ma niečo bolí. Mám to, čo som chcela predsa. Moje depkárčenie sa pretransformovalo z neschopnosti komunikácie a apatie do problémov so zaspávaním, do neschopnosti počas dňa nespať a navyše mať pritom naozaj pôvabné sny (irony).
Divím sa, odkiaľ sa tie sny berú.
Pri prebúdzaní sa z prvého sna som plakala. Snáď to nik nepočul.
Chcela som to niekomu povedať, ale, zas a znova, bolo to príliš hlúpe na zdieľanie.

"To, čo je viac ako láska, je totiž mlčanie plné porozumenia..." (L. Mňačko, Ako chutí moc) 

Užila som si spievanie, konečne som sa cítila bezstarostne a spokojne, stojac na pódiu pred niekoľkými ľuďmi. Nebolo ich veľa, ale o nich ani nešlo.

Žiť sa musí, najmä ak je všetko na nič.
A máte veľa pochybností.
A vravíte si, že niektoré veci nesmiete spraviť.

Ale ja som šťastná a zmätená zároveň.
Niečo ako vo filme The Perks of Being a Wallflower.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára