Keď som bola malá, viedli sme v škole na prvom stupni zaujímavé debaty (zaujímavejšie ako v súčasnosti). Letela vtedy Angelina Jolie (ako Lara Croft si získala naše malé srdiečka) s adopciami rôznofarebných detí z rozvojových krajín. Ja a moje spolužiačky sme sa cítili byť rovnako dobré ako ona a predbiehali sme sa v originálnosti počtu a pôvodu našich potomkov. Jedna chcela černoška a malého číňanka. Druhá vlastných kučeravých mulatov s veľkými čokoládovými očami, ďalšia zlaté japonky.
Neviem, či to bolo len naším pohlavím, ale jedno je isté - vyrástli sme z toho.
A možno sme pochopili, koľko byrokracie na to treba, a najmä nervov, lebo strach o deti inej farby je minimálne zdvojnásobený všeobecnou (anti)náladou.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára