..........."Bolo to inak; vôbec nešlo o to, aby som sa vyšplhal na posvätný strom, sedel som na ňom a odmietal z neho zliezť; nešlo o to, aby som sa vyvyšoval nad ľudí, mienil som žiť vo voľnom éteri medzi vzdušnými pomyseľnosťami Vecí. Neskôr som sa vôbec nehodlal vešať na lietajúce balóny, všemožne som sa usiloval klesnúť dolu; musel som si obuť topánky s olovenými topánkami. Niekedy sa mi pri troche šťastia podarilo na holých piesčinách dotknúť podmorských tvorov, ktorým som musel vymýšľať mená. Inokedy bolo všetko márne; na povrchu ma udržiavala neodolateľná ľahkosť. Nakoniec sa mi výškomer pokazil; raz sa vznášam, raz sa potápam, často oboje naraz, ako sa patrí v našej hre; zo zvyku zotrvávam vo vzduchu a bez ktovieakej nádeje sliedim po zemi."
Slová, Sartre
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára