Bez prítomnosti ľudí nič nefunguje, nič neožíva. Bez
prítomnosti ľudského faktora nič nefunguje, nič sa nekazí.
Keď sa neotvoríte, z vášho vnútra nie je žiadny úžitok.
Akoby aj mohol byť, keď monológ hrkotajúci vo vás nikdy nedosiahne k nepobozkaným
perám.
A takto mi je. Tie slzy sú občas tak spontánne.
Do kávy
žmúri starý pán.
Prosí zrná
o menej šikmých rán.
Báda,
skúma ručičky,
kde sa do rána svieti,
tam za hrsť
mocných štiav
z tiel si naberá.
Čo sa dozvie,
káve mukne,
fúkne do peny,
žmurkne...
Vieš, že viem, ako sa cítiš?
OdpovedaťOdstrániť