[1.0]
A tu som ja. No a ja, kto som. Nepoviem si, nepoviem tebe, ani tebe.
Nemysli si.
Domčeky sa menia na farebné kosoštvorce, keď zatváram oči, ty ma vezieš v aute a svetlá sa rozsvecujú pravidelne.
Ideme za ľuďmi. Na kraj sveta, do edenu, záhrady nebeskej, do kopy zelenej, do weed fajčenej.
Meníš sa rýchlo ako zmena sekundovej ručičky, fantómom v intímnom styku si sa stal. Bezbožník v láske, fuj, aký to výraz.
Ideš, ideme, nejdem, ale kvôli tebe...
Postavajme si úkryt zo zápaliek, kde každá niečo znamená a dokopy stvorme dúhu.
Líhajme si na trávu.
Spolu stvorme dúhu.
Všetci si budeme patriť pri pohári vína, och, sme tak krásne nereálny, maximálne nevedecký a logika už dávno zistila, že nič pri silných srdciach nevybojuje.
Čau, Ciao, (H)Olá, tak mi je najlepšie, (H)asta la vista, len pri tebe.
Budeme sa ligotať na slnku ako obal zo salóniek.
Pod vianočným stromčekom cítiť vlastné ihličie, tvoj budík, čo máš v očiach.
Nekonečné líhanie.
Apropo, kúpila som ti darček.
Čo by si chcel?
Mám pre teba krabicu.
Plnú snov.
Dala som si tú námahu a zoradila ich abecedne, od amnézie po žitie.
Len v tebe.
Slnko k nám prikráča, s láskou pankáča nájdeme sa v príboji ranných hmiel, ktoré prichádzajú v pravidelnom intervale od nevidím do nevidím.
Ľúbim ťa.
Ako každý ťa ľúbi.
Ako každého ľúbim.
A vieš, aký blázon strieľa po vlastných topánkach? Ten, kto sa dávno stratil.
Her mess nezachráni ani Hermés.
A táto spoveď je spoveďou, ktorá nevyvrie v bublaní, len si ticho tkvie v mojej podstate, ako DNA sa pred tebou skrýva, rozlúsknuť, pravda, je ťažká.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára