A čo mám teraz robiť?
Nie že by ma ťažilo chytať sa myšlienok, problematickou časťou je skôr odhodlanie a motivácia vrhnúť sa za nimi. Neviem, či len ja mám taký nehorázny problém pri dohadovaní sa s Múzami, ale jednoducho - nechce sa mi. Ako sa mám prinútiť niečo vyprodukovať? Človek by aj chcel, no na jazyk mu nepríde nič viac ako jediná veta, náčrtok niečoho väčšieho, čo nemá ani obrysy ako Jack Rozparovač v londýnskej hmle.
Mala som ich viac. V tej dobe som však nemohla písať, tak som sa musela umlčať. Nemala som čas alebo energiu, pretože všetku som venovala hlúpej maturite. Týchto niekoľko dní po rozlúčení sa so školou mám prázdno a zmäteno v hlave, neviem, čo so sebou, nie ešte to, ako sa zachovajú postavy v príbehu a akú to má skrytú pointu...
Vyčerpávajúce je i dýchanie.
Vnímam, esse es percipi, zabaľujem sa do bavlnky s očičkami ako v anime filmoch.
Mám pokresliť zápisníčkov pár, teším sa na nové stránky.
.mám dušu ako vták, čo do sĺz sa tlačí
perá farebné, ani mak
černotou zahalené,
rohy mojich miestností.
Ramená mám očistené,
krídla kaligrafov,
také krídla,
nezbedné...
Inak neviem - toto slovo stobodové, najčastejšie používané.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára