Otvára sa mi svet.
Je skořápkou.
Bozk, akvarelový
motýľ,
z nej vylieta.
Lapiť ho
a nalepiť
na prázdnu stranu
voňajúcej
knižky
vlastných dní.
Perlí,
rosí,
som tak rada,
keď sme bosí.
(A vymýšľame infantilné rýmy)
Vyruší,
keď šumí,
rastúci kvet
z tvojich uší.
Otvára sa
a čo sa?
Kto sa?
Krv z nosa.
(viem, že to je presladené, ale tak, čo už so mnou, na iné nemyslím... Zmaturovala som (zajtra)!)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára