6.

Každý deň si uvedomujem, ako život tečie.

Cítim, ako sa chvíle prítomné stávajú neskutočnými, ako prechádzajú do bezbrehej minulosti, dostávajú status nevyloviteľnosti, ako sa na ne začína zabúdať.

Škoda, že myseľ človeka je tak nedokonalá. Chcela by som si pamätať aj nepodstatnosti, chcela by som mať dôkazy a najmä veľa pamätných momentov, ktoré si ako smrteľník uvedomím len keď mám šťastný deň a mojej mysli sa chce náhodne vyplaviť útržok niečoho dávneho.

Mám veľa dní, ktoré pripomínajú niečo neurčité, niečo, čo bolo a možno ani nie, niečo, čo moja bytosť zaregistrovala v záplave dát. Ale nechytila sa riadne. Vtedy si len tak premýšľam, kĺžem po povrchu, lebo čo iné mi zostáva. Rada by som rozlúskla, odkiaľ sa tie pocity berú, no mozog mi neukáže ani len smer.

Radšej to nechávam plávať, aby som sa nezamotala, lebo viem, aké ťažké je odviť sa z vlastného sveta.

Prečo mi každý víkend trvá tak dlho?