Myš a lienky.

Prechádzam opäť na pomlčky:
- zistila som, že v starých správach nie je toľko citu, keď si ich čítam neskôr. Vlastne, nič v nich nie je.
- na druhej strane rieky vidím to malé milé dievča, ktoré sa tak veľmi zmenilo.
- a nie je jediné.
- svet si už tak dávno nerozpustil vlasy, nerozviazal vrkoče a nepocítil to, čo bolo voľakedy dávno každodenným chlebom.
- mám kocky ľadu na tele a chvejem sa od bolesti.
- nenechám zomrieť dieťa vo mne.
- ešte koľkokrát si popíšem ruky nezmazateľným červeným atramentom?
- ktorý bowling sa oplatí hrať a kto bude stáť na mieste kolkov?
- dnes je naozaj hrozný deň.
- nedokázala som to, jednoducho som sa radšej vzdala.
- oplatilo sa mi to na tú polhodinu navyše píšuc písmená po vlakovej stanici.
- najradšej by som si vykefovala mozog z hlavy, bohužiaľ, môžem si len prestrihnúť vedenie.
- som taký pokrytec.
- Babylon horí.
- naháňala som nedostižných a namiesto toho som sa vykúpala v červených šatách.
- milujem dlhé sprchy, teplú vodu, prítmie a svoje trýznivé myšlienky.
- je to vtipné asi ako veľmi podarený výrok: A tak sa nekrofilovi po troch mesiacoch rozpadol vzťah. Ha-ha.
- exaktne som to pomenovala.
- tej stopy sa nezbavím.
- mám ju na ústach ako plastové vrecúško.
- hlad hľadá hádam.
- a tak stále kričím a pritom sa dívam do zrkadla, kde ani ústa nemám.
- možno na tie úsmevy.
- čo vyzerajú spod pávích pier zo zlatých perí.
- kreslím si pri sledovaní filmov, lebo dnes nestíham ani obrázky.
- len spať, to mi patrí.
- a testy z autoškoly.
- a Mozartova hlava a Rossiniho prebudenie - nasadili mi včera chrobáka do hlavy.
- chcem slobodu? Som ale sprostá.
- neviem, čo chcem, keď vidím ľudí.
- je to také ťažké pochopiť, že niektoré veci jednoducho nechcem robiť?
- je to až také úzkoprsé, naivné, infantilné, konzervatívne, keď nechcem žiť ako táto generácia?
- a večne mi z toho bude do plaču.
- aj keď je to sranda, ha-ha.
- strácať kontrolu a odviazať sa.
- všade ako prach.
- a tak si spievam o Babylone v pyžame.
- keď viem, že moje depresie už dávno nie sú zaujímavé.
- zabúdam na hodiny, ktoré som veľmi dávno namaľovala na bielu stenu.
- a stále tikajú a nemôžem sa preto sústrediť na svoj falošný život Bábkara.
- Pochválen, Zelinkári, králi a farári, moje meno nie je.
- zvädlo ako ruža, presne tá, na ktorú myslíš.
- až na to, že tu si môžeme povedať, je to iba začiatok.
Ha-ha.