Tak sa mi chcelo kresliť. Upozorňujem, nie som maliarka a asi nikdy nebudem, len ma to v tejto (tamtej) chvíli chytilo a bavilo ma to. Je to zvláštne a je vidieť, že som amatér ako lusk. Ale cigaretka sa mi podarila. :D

Asi budem kresliť častejšie, už mi totiž chýba uzavrieť len španielčinu, na čo sa dám, keď vyzdraviem, a potom voľníčko, voľno.

Bojím sa budúcnosti, no s tým nič nenarobím.

P.S. Dnes sme predávali časopis a ani si neviete, ako ma tá sprostá píp píp píp píp škola a sprostí píp píp píp ľudia v nej naštvali. Neznášam tú učiteľku, hnusí sa mi už len jej pošahané meno. Áno, prišla som do školy chorá, no a čo? Nebola som na vyučovaní a mám ospravedlnenku. To, že som prišla, bol len šľachetný čin voči Redakčnej rade, ktorú nemal kto usmerniť a podporiť. Ako by to bolo, keby šéfredaktor nebol v škole počas jediného predaja časopisu - jeho, ich diela - za jeden sprostý polrok? Mala som si vybrať - Ísť domov, alebo zajtra prísť do školy.

Ja nechápem ich logike.

A dnes som chcela byť na Cante, vypočuť si dojmy dirigentove z koncertu, ale čo už.