Neviem, čo robím, ale... rozmyslela som si to. Nechce sa mi chváliť, ako mi bolo dobre v piatok. Že to jednoducho vyšlo, že si ešte dlho budem prehrávať útržky z toho večera, noci, rána, akoby boli v tej sekunde priamo predo mnou.
Matex správne oslávil 18 rokov, inak, až taká Mladá som nebola. Nevermind. Ďakujem, že ste ma vodkou opíjali, neviem, čo ste od toho čakali, ale určite by som sa po nikom nezačala len tak liepať. Ďakujem za krátke tančeky na parkete, ďakujem za pohľady, ďakujem za slová, ďakujem za dotyky. Ďakujem.
Moja pevná viera vo mňa ešte zosilnela.
Alkohol je niekedy veľký pomocník a už viem, prečo ho spisovatelia s obľubou používajú. Je to úplne iné vnímanie sveta, rozmer duše sa zväčší a vnemy a hlasy a všetko, čo sa dá polapiť, sa vníma úplne inak ako za dňa. Možno to je aj atmosférou noci, tá má tiež svoje tajomno a záľubu v tajomstvách. A ja... určite som tiež niečo nové vyžarovala, lebo kamarátove prognózy o ostatných by neboli také bujaré (toto nepochopíte). :D
Je to niečo krásne, aj keď len v momente, kedy som to naplno prežívala. Rozhovor, uličky Trnavy v tak neskorej hodine, bolo to krásne. Nemám slov.
/Zamilovala som sa do tejto/
A dnes úplné peklo. :D Neznášam fyziku, prepáčte, že to sem píšem, ale áno, aj takýmito prízemnosťami sa musím srať. Musím si opraviť známky, musím, musím, musím, sakra. Nesmiem a nebudem mať 4 na vysvedčení, nech sa deje, čo sa deje. Aj keby som z tej španiny mala ísť 100-krát odpovedať. Aj keby som sa mala z fyziky prihlásiť. A idem sa učiť deják, lebo aj ten potrebujem. Absolváky mi ani nespomínajte.
Aspoň grafiku školského časopisu sme dokončili. Pár chýb sa určite nájde, ale to sa opraviť, bohužiaľ, už nedalo. Fuck this shit.
Pampeliška dnes a zajtra maturuje, myslím na neho.
Koniec.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára