Vlastne, myšlienky sú, ale žiadna, ktorá by sa aspoň zdiaľky dala nazvať nezavrhujúcou a ktorá by stála za podelenie.
Mám pocit, že aj keby sem napíšem ďalší melancholický článok, nepomôže to ani mne, a ani vás to baviť čítať nebude...
Zajtra idem lekárovi. Nie, že by som sa bála, ale keď tam bude a napichne ma na injekciu... prinajmenšom zatnem zuby. Keď som bola malá, zvykla som nespolupracovať pri tejto obľúbenej činnosti lekárov. Mám pocit, že ma bývavalo počuť aj von z ordinácie.
A ako som vyrástla, nespolupracujem s nikým. :)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára