22.2.16

22. Kupliar Dym.



A myslí iba na cigaretu. Myslí iba na cigaretu.
Čo viac, keď dym tak zatracovaný (roztancovaný), čo prešpikováva ohavné ľudské mäso, nivočí cesty, ktorými prechádza. Chce to. Rovnaký spôsob, ako si pomocť i ublížiť.
Keby len jeden šluk. Väčšinou keď už začne, tak neskončí, kým svoje dni nepretne a nepredelí spánkom naivne narodených, nepreležaných. Keby len jeden spásny šluk.
A áno, na smiech sú ľudia, čo si nevážia pochutiny a radšej si do nosa pchajú kúsky hliny, tí, ktorí nerozumejú labužníctvu chvíľky, tí, čo nevedia oceniť moment, napísaný v smrade a mikroskopických čiastočkách.
Možno i trocha ľutuje, že chvíľky už neznamenajú to, čo predtým a tento pach si už navždy so sebou nosí. Navždy je prisilné slovo - možno padne hviezda a dym sa rozplynie.
Spásonosná je myšlienka na cigaretu.
Jej kontúry, krehkosť, fatalita. Lascívne vniká pootvorenými perami, prilepená slinkou, unikajúcou pred žiaducim potiahnutím. Ešte sekundu a mám ťa v pľúcach, zamočím a načarbem ti čosi na alveoly, už len to slovo mi striasa zvyšné telo. Pomazliť, neskôr, teraz mám seba len pre cigaretu.
Ak obaja klameme, vznikne z toho pravda.
Posledný šluk, svetlo je prízrak tak bolestný. Už si znova v nedohľadne a použité tvoje zvyšky rozprášime chodidlami po cestách tohto storočia, po cestách dobrých pre toto storočie.
Čo čaká tvoje šľapaje?

Lepšie ako umenie, váženie si chvíľky, čo v mnohých ohľadoch je aj nie je.
A čo ty chceš povedať? Neviem, ale bude to veľkolepé. Všetci budú hrať na lesných rohoch a maľovať ako Jackson Pollock. Lebo je to kúl a čo je kúl, to sa počíta.

Zlíbilo se ti
Králičí krky
Povylamovat
Není ti hezky?
Zavěs si ocásek
Na opasek
I sundej ouška
I obličej
Oválnej
Oblitej
Nenech si život vzít
Pod krkem máš žil
Potom jen ve sprše
Nář(e)ky hořké
Oslavujem
Není ti hezky?

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára