Bez úvodu, všetko kráka ako vrana.
Rozmýšľam zas o tom, ako si vyjdem na výlet.
Kto so mnou pôjde vláčikom púšťať šarkana do Bratislavy?
Budem si to pamätať do konca života.
Sťahujem sa.
Dnes sa mi snívalo, že keď som otvorila okná, vonku snežilo.
Naozaj bude už len zima?
Duševne amputovaná a akoby otrávená.
V polovici medzi snom a smrťou.
Najradšej by som si usekla aj iné časti môjho Ja. Zavadzajú mi, sakra.
Do riti so všetkým, chcem ísť domov.
Chcem sa prestať cykliť, chcem sa nechať odviať, chcem sa založiť do knihy.
Už nechcem zmývať kvapku krvi zo šiat - vodou sa krv aj tak rozpije.
Aspoň viem, že sa moja odolnosť voči alkoholu zlepšila.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára