Ako som prišla na to, že spomienky sú dôležité.

Dnes som sa zabudla v priestore.
Tak som premýšľala. Popri čítaní ruských realistov a Majstra alkohola mi v hlave skrslo zopár nie veľmi cenných myšlienok, ktoré by som si rada zapísala.
- Vždy bude v živote niekto, kto vás bude brzdiť a obmedzovať. Čo s tým?
- Barcarola od Čajkovského je fest ťažké dielo. Help me.
- Občas sa môžete akokoľvek snažiť, ten druhý vám to len ofrfle.
- Občas musíte robiť milión testov na autoškolu, aby ste prešli. A aj sa bojíte, kedy vám dajú skúšky, aby to nebolo cez pohodu, alebo cez Írsko. Bojím sa.
- Som zaregistrovaná na Pohode. Yay.
- Nie som si istá, no pevne verím, že otec zajtra to Írsko zaplatí. Ešte si pozriem letenku...
- Presedieť celý deň doma nie je na nič dobré. Zbytočne prespíte dve hodiny navyše. Ale občas je to ako zastavenie vozidla (prečítajte si testy na autoškolu, potom pochopíte).
A tak ďalej...



Ako je možné, že toľko veľa vecí zabúdame?
Je mi prismutno, keď viem, koľko som toho určite zabudla.
A pritom viem, že niektoré veci si budem pamätať do smrti.
Lebo som si povedala, že si ich chcem pamätať, alebo ony chcú zostať?
Sú dôležité?
Viem, prečo sú však spomienky dôležité. Bolia. To nie je hlavný dôvod. Skutočnosť porovnávame s tým, čo bolo. A ak vidíme prítomnosť omnoho tmavšiu ako to, čo už bolo, je nám smutno. Niektoré veci zostávajú v minulosti.
Ak chceme niečo z minulosti, len nám to ublíži.
Ale keď to bolo tak kurva pekné, však?
A aj keď nebolo, znamenalo to niečo.
Čo teraz znamená niečo?
A preto si myslím, že všetci sme poškodený tovar, všetci máme slabé miesto, nejaký problém, tajnú túžbu.
Skúste s tým niečo robiť.
Nejde to, však?
Nostalgia.
Niektoré veci si z hláv jednoducho nevymažeme. Nie sme počítače.
Mňa spomínanie bolí, lebo viem, že ľudia sú tam lepší.
Ak nie ja, aspoň oni.
Nie je to len blud, myslieť si, že to, čo bolo, je vždy lepšie?
A čo ak mám pravdu?
Možno každý chceme vrátiť niečo z minulosti. Človeka, moment, predmet, pocit.
Ale na všetko už je akosi... neskoro.
Možno by som chcela niektoré veci urobiť inak, aspoň v prítomnosti.
Možno sa točíme v kruhu, pokiaľ to nespravíme správne.
Možno každý hľadáme niekoho, niečo, čo sa bude zhodovať s minulosťou...

Dobrú noc.
(obrázok z deviantartu)