Nezapadám.
Tadá.
Slová - hry a boje.
Ono ma to poje.
Strácam silu znova a znova zostať stáť, keď na mojom chrbte sa neustále šípky hrajú. Jedna sem, 10 bodov, jedna tam, 30 bodov. Bingo! Či to je z inej hry?
A čo ak by som niečo povedala? Nič neznamenám.
Lebo sa všetko triešti o ľadovú škrupinu na vodnej hladine, rozvláčni sa a vypláva na ňu ako olejová škvrna!
Prečo jednoducho nemôžem veriť veciam, že by fungovali normálne bez každodenného ujisťovania, každodenného zaprávania si košele do nohavíc a vyrovnávania obrusu? Žehlenia si relatívnych prúserov vo vesmírnom nekonečne, obnažovanie hlbokej citovosti, ktorá - retrospektívne prizerajúc sa - mala zostať niekde hlboko pod tým kameňom, odkiaľ vyviera?
Cítim sa nemožne vo svojom bytí, vystrela by som svoju kostru, svalstvo, tuk a tkanivá, vyťahala by som sa z bahna za vlasy a ak by sa som si ich vyšklbala, skúsila by som to za uši. Dokedy ešte...
Ľutujem chybu, ľutujem asi zbytočne, žiadna nie je, ľutujem rozhodnutie? A prečo? Prečo sa vždy zahrávam s niečím, čo mi naozaj ruku nepodá, čo mi naozaj pravdu nepovie, čo mi nepovie absolútne, čo má štruktúru chameleóna - členitú a od prírody neúprimne prispôsobivú; a kde je to, čo potrebujem?
Strácajú sa bublinky z minerálky.
Ja vás vidím.
Len tých mravcov začína liezť po hodinách milióny. Špiny.
Tak, zakývaj mi, mutualizmus, chcela som mať niečo, čo by mal aj druhý, avšak, parazitizmus sa vždy prejaví... Vlastne, dôležitosť. Hej, to je to slovo. Nič nevydrží zápasiť s vetrom do nemoty. Raz ho to skántri.
Mala by som si nájsť psychiatra alebo psychologičku alebo sociálneho poradcu alebo terapeuta. Naozaj si myslím, že mám problém. Paranoja? Maniacka depresia. Alebo mi seriály typu: American Horror Story lezú na mozog. Alebo moja zvláštna chúťka vŕtať sa v ľudskej hlave.
Musím si zvyknúť, že ľudia myslia rôzne a niekedy ich nič nespája.
Ani pupočná šnúra, a to je vážne na zaplakanie.
A chce mi ten život uletieť, ale, sakra, som zvedavá na pokračovanie, because to be continued...
Čo viac chcem?
(Sergio Larrain, ďalší pán na zamilovanie)
NESMIETE PRESTAŤ! V čomkoľvek.
Pohyb - je život.
Bez dychu sa lapá ťažko.
Chcete hniť a v zemi ešte nie byť??
POČÚVAM a hodí sa mi do nálady. Ďakujeme Chillimu.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára