Ale viete, akým rýmom sa riadim? Komu nechcem, nič nevravím. A smiem si vybrať. Preto. Preto to všetko. Preto tie dohady a klebety a čo ja viem čo. Kašlite na mňa, žijem, vidíte ma, vnímate ma, tak ma láskavo vnímajte podľa seba a nie tak, ako vám to diktujú iní. Čo ak náhodou by sa mýlili? Mohla by som vás prekvapiť, čo mám v hlave, v nohách a v srdci.
A aj keď si myslíte niečo zlé, môžete do mňa vy hodiť kameňom? Ste tak bezúhonní, bez viny, čistí ako ľalie, keď už zachádzame do fráz? O koľko lepší ste odo mňa? Kam až vám nesiaham? Čo všetko vám smiem vylízať?
Niekedy som rada, že sa priamo nepýtate, iba pohľadmi. Pohľadom nemusím odpovedať a vymýšľať si spoločensky prijateľnú vetu, ktorou vás odbijem. Je smutné a pritom ma to teší, ako sa všetko rieši v mentálnej a telepatickej rovine.
Ľuďom, s ktorými by som sa chcela porozprávať, sa vyhýbam. Veď však o čom, všetko je jasné.
S ľuďmi, s ktorými by som sa chcela stretnúť a nejak opäť začať komunikovať, sa nedá. Aj to je tiež jasné a ktovie, ako by si to všetci vysvetlili. Spoločenské konvencie smrdia, tvrdím to už dlhšiu dobu, aj keď dosť pokrytecky, kráčajúc do divadla na vysokých opätkoch (ale toto rozhodne považujem za inú kategóriu).
Dobre,
idem spať.
Nemyslite si, že som naštvaná, nie som.
Pekný večer :)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára