Lenivý deň

Ešte stále sa vytešujem z nového designu môjho blogu - je jednoduchý, priehľadný a ľubkám ho aj z veľmi prostých dôvodov - zladili sme sa, našli sme sa.
Áno, čo to trepem.
Ako by som mohla mať citový vzťah vybudovaný k dobre zladenému písmu s pozadím.
Iná téma:
Musím sa sama sebe pochváliť, že sa mi konečne podarilo prebrať a nadstaviť si nejaký učebný program. Dnes večer som zvládla niekoľko stránok z chémie, bioly, fyziky, informatiky (len veľmi striedmo) a včera som si čítala Občiansku a tak isto fyziku (čo je pri mne ohromujúci výkon, pozor na to). Chcem a potrebujem sa učiť. Večer chcem, cez deň sa mi moc nechce a potrebujem stále. Zajtra mi máti vybaví doučko z chémie, nech nežerem. A nech to fakt viem.

Niekedy mám problém sa sama namotivovať k akejkoľvek činnosti. Mali ste ma vidieť dnes doobeda, poobede. Keby som mohla, všade by som chodila na posteli. Aspoň som si čítala tak super knihu.
Našťastie som sa prebrala a vualá - dokonca aj kvázi umelo vypestovaný článok píšem.
Mám z toho asi guláš. Ale aspoň nebudem na písomke s otvorenou hubou čítať zadanie. Meh.

Nech je tu nejaká rozumná vec:

"Ano, vesmír směruje k nicotě, ztracené duše oplakávají krásu, obklopuje nás spousta bezvýznamného. Dejme si proto šálek čaje. Rozhostí se ticho, venku uslyšíme foukat vítr, šumět a opadávat podzimní listí ve větvích. Uslyšíme, jak kočka vyspává na hřejivém slunci. A v každém doušku bude sublimovat čaj." (Muriel Barbery)

Stačí.