Dnes som pokračovala v písaní. Napriek môjmu osudu, je to ťažšie, ako to vyzerá. Dnes sa zo mňa slovíčka len tak nesypali, musela som napínať mozgy a vymýšľať kraviny. Ak sa mi podarí aspoň toto dlhšie dielko dokončiť, ukážem vám ho. Fakt sú spisovatelia ovplyvňovaní vlastnými zážitkami a tým, čo poznajú.
Tak isto sme dnes písali sloh. Najväčšia kravina, akú kto kedy vymyslel. Nemám rada diskusné príspevky, nemám rada témy diskusných príspevkov, nemám rada slovenčinu, nemám rada slovenčinárky.
Síce je len streda, ale ja sa teším na piatok. Dajme tomu, že celý deň si budem vyvaľovať šunky, robiť veci, ktoré akože viem, a potom sa opijem *wualá, aj sa to rýmuje*. Lennie prijala moju ponuku prespávačky a ide sa na Retro. Len musím vybaviť niekoho, kto bude mať nad 18, lebo to bude veľmi suché retro...
Robím si srandu, alebo to myslím vážne? :D
Jednoducho, chémiou som bola dnes zavalená a som rada, že som tomu pochopila. Naozaj keď človek chce, porozumie aj tomu,ako funguje napríklad radikálová adícia, či podobné koniny, ktoré musím na medicínu vedieť. Je smutné, že mi dnes kamarátka povedala, že tí najvytrvalejší na medine vydržali tri roky bez práškov. Idem sa dať dobrovoľne zavraždiť, muchachá.
Ďalej môžem opomenúť, že zajtra asi blicnem klavír, lebo mama mi neodfotila noty a ja som naozaj nemala náladu na cvičenie nejakých sprostých etúd, ktoré hrám stále dokola. Na čo som sa teraz upla je písanie. Je to chyba, veeeľká chyba, no čo narobím. Chcem ležať v tráve, spievať si s vtáčikmi a mať v hlave galaxie.
Neznášam školu. Keby ste vedeli, aké nepríjemné príznaky mávam. Úplné záchvaty. Doma je to fajn, normálne sa tu cítim bezpečne a pohodlne a tak ďalej; a škola je pravý opak. Cesta do školy je ešte v pohode. Pustím si hudbu, niečo, do čoho sa kráča ako v mrákotách - inak konečne som sa začala pozerať okoloidúcim ľuďom do tvárí - ale keď vstúpim, môj žalúdok naberie rozmerov jednej požutej ponožky a celý deň je ako... v riti. Nejem, lebo sa stresujem, som sklamaná a tak zahľadená do seba, že odbíjam každý náznak rozumného rozhovoru. A pritom by som ho tak chcela. Už sa teším, lebo snáď v piatok sa mi niečo ujde. (Ale ČO si oblečiem??? :D)
Dnes som sa zavesila na parapety pri otvorenom okne. Vyzeralo to nádejne na skok, potom po mne začali všetci opakovať. :D
No a čo, všetci sme smrteľní :D
Idem... no, asi spať ešte nie,
idem sa venovať nejakej povinnosti,
ktorú som si práve teraz vymyslela.
!Hasta pronto!
Guess Who
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára