(Leonid Afremov)
Neviem, s čím sa mám podeliť s ostatnými ľuďmi. Na aké témy sa pýtať, o čo sa zaujímať, či sa mám tváriť, že ma nadchne to, čo ich, ako sa mám vlastne správať, aby som za každých okolností vyhovovala každému.
Viem, že to nejde, to mi pripomínať nemusíte.
Skôr mi je ľúto toho, že postupnou transformáciou mojej dušičky sa neviem rozprávať, myslím konverzovať. A možno aj viem, len ma mätie, keď to má byť cez net.
Hej, veľmi dávno som zatrpkla na dorozumievanie sa cez net. (Ako, ako?) Považujem to za nič, nič to neznamená, čokoľvek napíšeš, čokoľvek naklameš. Som vždy úprimná a nehrám sa na niečo, čo nie som, ale aj keby som sa hrala, nikto to nemusí zistiť. Kto mi overí, že takí, ako sa prezentujeme, naozaj sme?
Preto cez net si píšem len s najdôležitejšími ľuďmi a tými, čo sa mi pritrafia alebo sa sami obetujú a napíšu mi.
Obdivujem ich za to, že sa necítia divne, keď neznámemu človeku pošlú správu len preto, že sa im páči môj o ničom profil.
V istom ohľade sa mi páči tento malý dorozumievací defekt. Nemusím sa báť, že sa mi na nete stane niečo nepríjemné, lebo naivita z internetových vzťahov ma už opustila. Nikdy to nebude to, čo čakáte. A niekedy sa ani nedočkáte, pa-dum-tsssss.
Neznášam to.
Wau, dnešok sa zapíše do kalendárov, konečne som našla odpoveď na jednu otázku.
Naozaj nemám rada odpisovanie ľuďom, vytváranie ilúzie o istom pocite, používať smajlíkov namiesto mimických svalov, nepoužívať hlas a neintonovať ním, nezafarbovať ho podľa nálady.
Nemám rada, keď musím premýšľať, čo im odpísať, aby to vyznelo najlepšie, najlepšie vyznelo, nemám rada a zároveň mi vyhovuje, keď si odpoveď smiem premyslieť, čo sa v normálnom živote nenaskytne. Nemám rada, keď sa musím snažiť nejakým inteligentným spôsobom udržať úroveň rozhovoru a hovoriť to, čo by som za normálnych okolností nepovedala.
Našťastie existujú výnimky, s ktorými sa mi aj skvelo píše.
Posledné otázky, ktoré si kladiem na záver... čo ak ku kontaktu s ľuďmi pristupujem rovnako i v reálnom čase a priestore?
A prečo by som vôbec mala hovoriť niečo, čo by som inak nepovedala??
Jednoducho, vzťahy sú len jeden veľký problém a rozmýšľanie nad nimi spôsobuje vracanie. Minimálne.
Tak isto neviem, či zverejním tento článok, lebo sú to len moje osobné myšlienky a už len to je bariéra medzi mnou a ostatným svetom. Moje myšlienky nikoho nezaujímajú. Alebo som si to aspoň navravela.
Inak som sa dnes mala skvele.
A zistila som, že Santigold poznám dlhšie, nie len vďaka pesničke Disparate Youth.
A proste väčšiu blbosť som dnes už asi nemohla napísať. :D
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára