19.4.12

Nunca me quedará


Páči sa mi nový design tohto... blogu. Vedela som, že čierna príde, že sa vráti, ale nevedela som, kedy konkrétne sa to stane. Hlásim, už sa to stalo. Neviem, čo to znamená, možno aj nič. Je to len farba a dobre sa na nej číta. Teda aspoň mne. Bielu som volila kvôli obrázkom, ale kašlať na to.
Toľko úvod.

Čítam Noc v Lisabone, myšlienkami ubiehajúc preč z deja, čo ma vždy... nepoteší. Nemám rada, keď sa nedokážem sústrediť ani na jednu vetu, potom sa mi všetko rozsype a jediné, čo z toho mám, je španielska dedina.
Musím sa pochváliť, začala som pracovať na svojej španielčine. Aj vďaka plánovanému výletu do Barcelony v septembri, kde sa teším. Nepredstavujte si pod prvou vetou nič špeciálne, len počúvam španielsku hudbu, prekladám si texty, snažím sa zapamätať si určité slovíčka, ktoré by som už mala vedieť, alebo také, čo ma jednoducho zaujmú svojím významom. Por ejemplo, la oscuridad.

Príliš veľa na výdych, príliš málo na nádych.
Som taká šťastná, že je štvrtok.
Proste ďalší nezmyselný článok, ktorého ťažiskom je obrázok a hudba.

(túto si prekladám)

1 komentár: