16. Kukni toto.

zdroj: http://yeahmagazin.sk/xavier-dolan-imaginarne-lasky/

Imaginárne lásky

Prečo áno?

Mladý režisér dokázal pozoruhodnú vec. Možno je to autenticitou, no vzťahový trojuholník nepôsobí ako klišé, vypreparované z mnohých predchádzajúcich filmov. Milujem detaily, milujem filmy o detailoch, je to jediný spôsob, ako sa odlíšiť (hm). Prečo áno je určite scéna z bytovej párty, kde hlavný hrdina prichádza na parket a spúšťa sa stroboskop...

Prečo nie?

Je to veľmi pekné, ale asi nesadne každému. Navyše trocha nekonformné, takže ak nenávidíte gayov, nepozerajte to...

P.S. Konce sú náročné na vymyslenie.

http://www.ceskatelevize.cz/ct24/kultura/183250-kdyz-bergman-septem-kricel-o-osamelosti/

Šepoty a výkriky

Prečo áno?

Niečo, čo v súčasnej kinematografii asi nenájdete. Pán Bergman je špeciálny. Málo slov, a tak veľavravné. Psychológia postáv pod mikroskopom. Veta, čo ma najviac zasiahla: "To mi naozaj nikto nepomôže?"

Prečo nie?

Silná káva. Nečakajte, že na prvýkrát pochopíte. Rezonuje a vytvára otázky o samote.

23. Luciin tiger.

Tracyho tiger.

Stratené dni sa o čosi viac strácajú.

Dni nemajú rána ani večery, začiatky ani konce.

Stred v hmle, električka cinká, keď gumujeme, zvyšky sfúkneme.

Rukami zhrnieme.

Dotýkam sa predmetov toľkokrát predtým dotknutých,

uhnú nedotklivo, zakvília anticky tragicky.

Červená farba vína sa vpíja do cigary,

začína deštrukciu, pripomína jahody v rozklade.

Také tie bozky, Toxicodendron radicans

a presviedčanie, že blázni neboli blázni.

Lyra.

29. Skrýše.

(Xue Jiye)

Dobodávajúce blikanie spôsobujúce vyrážku na zmrznutej pokožke.
V detailoch je pravda.
Klamať netreba, stačí sa skryť.
Zamknúť sa na záchodoch a vyjsť až po panickom záchvate.
Zahrať sa na určovateľa pravidiel, diskvalifikovať za nesprávne motivácie.
Dotýkať sa tepla.
Kráčať za električkou.
Ucuknúť.
Vyhodiť sa z okna, nedbalo zastrieť záclonu.
Uložiť sa na spánok.
Dýchať pokojne, keď to najmenej ide.
Ochladiť sa chladnou hlavou.
Paradoxy minulých jesení.
"...a voľ nebyť, ako byť otrokom!"

15. October pain(t)

(Giger)

Niečo sa stalo.
A ja to viem.

Bože, nad akými vecami som dokázala snívať! Krútilo sa mi v hlave, zatiaľ čo som chodila po svete ako v mrákotách.Spomínam si na myokard trhajúci pocit, rozpadávajúce sa ruky, tunelové videnie, chuť rozšklbať vlastné pozostatky, rozflákať sa po zemi. Hlúpe pocity, však? Nezvládala som. Na hojdačke som vypadla, kolotoč sa zasekol a zovrel ma medzi ramenami. Zabalili ma do starého novinového papiera ako studenú klzkú rybu.
Už je to preč.
Alebo...?
Nie je to možné. Čo som vedela, som vlastne nevedela, ale chcela som to tak vedieť. Nejak som si stavala schody vyššie a vyššie, sústa neprijateľnejšie a neprijateľnejšie, a stále som si myslela, že to je to, ako to má byť, ako to mám mať. A nikto nechápal.
Len prečo sa to vždy opakuje.
Prečo má človek chuť vždy len na-