(Giger)
Niečo sa stalo.A ja to viem.
Bože, nad akými vecami som dokázala snívať! Krútilo sa mi v hlave, zatiaľ čo som chodila po svete ako v mrákotách.Spomínam si na myokard trhajúci pocit, rozpadávajúce sa ruky, tunelové videnie, chuť rozšklbať vlastné pozostatky, rozflákať sa po zemi. Hlúpe pocity, však? Nezvládala som. Na hojdačke som vypadla, kolotoč sa zasekol a zovrel ma medzi ramenami. Zabalili ma do starého novinového papiera ako studenú klzkú rybu.
Už je to preč.
Alebo...?
Nie je to možné. Čo som vedela, som vlastne nevedela, ale chcela som to tak vedieť. Nejak som si stavala schody vyššie a vyššie, sústa neprijateľnejšie a neprijateľnejšie, a stále som si myslela, že to je to, ako to má byť, ako to mám mať. A nikto nechápal.
Len prečo sa to vždy opakuje.
Prečo má človek chuť vždy len na-
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára