Ingenue.

Och, bože, nemohu dýchat. Třesou se mi ruky a třpytí slunce v očích.

Nesnesu. Nemohu. Nechci.

Táhnou mě za vlasy, odloupnou bílou omítku-tvář a polámou nohy ve dvě kopy.

Jako semínka pampelišky ve větru.

part 4, Quiero besarte

.A tak som tu, ešte stále pri živote, nikto ma zatiaľ neudupal ako plamienok do hliny. Porozprávam vám dnes o ľuďoch, o piatku v meste, o pube, o alkohole...

Keďže už som tu oficiálne dva týždne (čo je polovica môjho výletu), naďabila som na rôznych ľudí a oni na mňa. Všade je to rovnako, s niektorými si vychádzate, s niektorými menej, ale nikdy neviete, čo vám do života a kto dá.

Olga

Moja poľská priateľka. Odkedy sme sa spoznali, chodievame spolu von. Je veľmi zhovorčivá, čo je pre mňa obrovské plus, milá a dobrá, takže žiadne podvody a klamstvá, je úprimná. A asi rada pomáha, lebo ma počúva. Hovorí, že som blázon. Nie, doslovne povie: She is crazy. A každému, koho stretneme. Ja viem, že som, Olga, a beriem to ako kompliment. Rozumieme si, aj vďaka tomu, že sme z podobného regiónu. Spája nás nielen podobný jazyk, ale aj situácia. Býva u tety s mačkou, 20 minút od školy, má 20 rokov a študuje vo Varšave, býva neďaleko a nemá rada kávu. Fajčí privezené slimky, má dobrú angličtinu, chodí aj na Business course, ale nebaví ju (lebo tam nerobia to, čo by každý od business kurzu očakával), nepotrpí si na hudbu, má rada ovocie a tak isto ako ja, rozumie si so španielmi. Toto určite nie je posledná zmienka o nej.

José

Tento fešák mi učaroval. Je dvojičkou brata Pedra (a Pedro je dvojičkou Josého), neviem, koľko má rokov, nepozorne som počúvala, je milý, ale občas mu nie je rozumieť cez jeho španielsky prízvuk, takže sa mi dosť často stáva, že potrebujem zopakovať to, čo povedal. Je z hlavného mesta, kde aj študuje alebo študoval, a to právo a ekonomiku. Bol veľmi prekvapený, keď zistil, ako lacno je u nás a naše matky môžu zostať na materskej 3 roky. Rozprávam sa s ním o múdrych veciach, aj keď on si tiež myslí, že som blázon. Kto by sa čudoval, keď vykrikujem z okna, robím čudesné veci, počúvam čudesnú hudbu a hovorím čudesné veci. Keď som sa opýtala, akú hudbu má rád, odpovedal mi ako Olga. Nie je pre neho dôležitá, ale vždy ide po texte. Tak som mu povedala, že slová nie sú vždy to dôležité a moja veta zostala visieť vo vzduchu. Možno to veľa o nás prezradilo. Má rád kávu, koláč len čokoládový, nefajčí, bol šokovaný vlakom, čo sa u nich doma vykoľajil. Páči sa mi jeho mimika, ako dokáže zdvihnúť obočie ako striešku a ako milo žmurká, keď sa lúčime. Cez víkend bol naspäť doma, on je tu totiž dlhšie, ale už zajtra sa uvidíme.

Gonzalo

Pán Casanova style. Keď sme sa zoznamovali, zo srandy som mu tipla 30 (má 26, tuším) a odvtedy si to pamätá. Povedal mi, že každý mu hovorí menej, len ja... len ja som povedala, že môže byť mojím otcom. A veď čo, on mne tiež tipol 15-16 (ako vlastne každý), takže sme si to navzájom vrátili.

Je veľmi šarmantný a milo jedná s ľuďmi. Má rád zvieratá, jazdí na koni, má obrovského psa, 3 bratov (najstarší ho príde pozrieť), výborné vzťahy v rodine. Má neuveriteľný biely úsmev a nosí stále odhalený výstrih - rozopína si vrch košele. Keď som ho prvýkrát videla, veľmi ma to rozosmialo, ale nikomu som nič nepovedala - jednoducho typický Casanova. Študoval právo a rozumie si s Josém a Pedrom. Keďže Pedro tu má frajerku, je stále s ňou, a tak Gonzalo trávi čas s nami. Počúva všetko, hlavne taký mierne mainstream rock. Pije kávu a má radšej posedenia v kaviarni ako divé diskotéky. Nemá rád jablká v koláči, ale v tom mojom, ktorý som si v ten deň objednala, mu nevadili.

Rolando

Môj paraguayský, írsky otec. V piatok si ma adoptoval. Vzhľadom na to, že mám 18, patrím (a na párty som) k najmladším na jazykovom kurze. V ten deň si odo mňa zo srandy pýtal ID, hovoril, že na to a na tamto som ešte mladá a podobne - keď som sa pýtala, ako sa správne gramaticky povie chcem ťa pobozkať (čo máte v názve). Buď te quiero besar, alebo quiero besarte. Ľahké ako facka. "Na čo ti to je? Si ešte mladá." "You never know..." Chceli sme ísť spolu aj tancovať, ale stále nikto na tom poondiatom parkete nebol, všetci vonku fajčili, lebo bolo príjemne, nepršalo, a nakoniec sme šli k nemu domov. Jeho rodina bola niekde preč, na výlete a on mal voľný plac. Takže celá párty sa od pubu Bernarda Shawa presunula k nemu. Biela brána, obrovské dvere, elektronika všade, obdivuhodná obývačka (tí, čo ste boli u mňa, tak asi trikrát väčšia ako naša), obrovské terasové okná, točité schodisko, dala som si vodu. Má rád starý rock, dobrú a kvalitnú hudbu, Whisky in the Jar od Metallica a má milú manželku (aspoň na fotke vyzerá - a určite dobre varí). Prezerali sme si ID (asi s ďalšími 4 ľuďmi a porovnávali) a on vyzeral, akoby tam mal mladšieho brata. Má čarovnú schopnosť nechať ma v sekunde očervenieť ako červená na semafore a naozaj si to užíva.

Anna

Susedka z Maďarska. Hovorí, že by ma mohla učiť, lebo bývala učiteľkou informatiky a maďarčiny. Má chlapa, komplikovaný vzťah, hlavne vďaka jeho rodičom, ktorý ju najprv nenávideli. Už sú spolu 1,5 roka. Smeje sa mi a považuje ma za "artistu", lebo... ani neviem prečo. Lebo mám také gestá alebo čo. Je veľmi nekompromisná a mám voči nej veľký rešpekt. Fajčí.

Joan

Bláznivý španielský chlapík. Kúpil si Guinnessový klobúk a nosil ho celý piatok po bare. Študuje inžiniera z lietadiel (ako to mám, preboha, preložiť? :D) a mal kamaráta vo vlaku, ktorý sa vykoľajil. Keď niečo povie zle, hneď sa opraví, sorry, a povie to správne. Netají sa tým, že nikdy nemal priateľku a my sa netajíme tým, že mu nejakú chceme nájsť.

Och, je ich tak veľa, ale títo sú tí hlavní. Bavila som sa aj s jedným talianom, Edoardom, o knižkách prekvapivo a zhodli sme sa na Salingerovi. Tak isto sa bavím s Paulou (espaňa, por supuesto), 17, takže v skupine nie som najmladšia. Je veľmi múdra a vždy máva 100% z testu. Diego, španiel, veľmi tichý a milý, odchádza, takže už sa asi neuvidíme. Je ľavák ako ja. Samuel, španiel, ktorý ma prvý oslovil a pýtal sa ma, aký mám deň a ja som mu vždy povedala, že nič moc a čudoval sa.

To sú tí, čo sme sa aspoň raz rozprávali.

Inak tu stretnete kopec ľudí a ani neviete ako rýchlo sú všetci preč, cestujú, odchádzajú. Všetko sa mení každý týždeň, to je osud jazykoviek a jej komunít.

Už viac sa mi nechce,

vidíme sa najbližšie dni opäť na nete.

Brú noc.

P.S. Ak chcete vedieť, aké utrpenie som počúvala v piatok v škole, here. (táto je ešte ok - bola predsa v The Clockwork Orange), ale Whisky in the Jar... Oh my...

Ja v bare. Ahojte.

Maggots

Počasie sa zmenilo.

Včera prvýkrát pršalo a ja som do nitky premokla. Tak pekne zmokla.

Síce mi potom bolo zima a teta sa bála, že ochoriem, ale nič také sa nestalo a zajtra sa chystám do školy v sukni.

Ako sa to stalo. Zoznámila som sa bližšie s mojimi classmates, lebo sú naozaj fajn a šli sme teda na pifko do Temple Baru. Neviem, ako sa volal podnik, kde sme si kúpili pivo za 5,40 éčok (bože, aké bolo dobré!), sadli si von na lavičku a kecali o diktatúre v Španielsku, o alkohole, o rôznorodosti našich jazykov a pri svietiacom slniečku, pokojnom ruchu na ulici a miernej opitosti (lebo som nejedla) nám bolo naozaj dobre.

Musím povedať, že posledné dni som veľmi vyčerpaná a asi prechádzam procesom prispôsobovania sa, pretože prvý týždeň je ešte nemastný-neslaný, akoby sa nič nedialo a vy ste len na dovolenke a všetko hneď skončí a budete opäť v stereotype a budete spomínať, ako vám len bolo dobre v zahraničí. No a angliny mám po krk, nezaujíma ma nikoho názor na nič, ani môj - stále sa o niečom rozprávame, takže... Samozrejme, neberte ma priveľmi vážne, ja žijem a existujem, len ma to trocha ničí.

Vrátim sa naspäť k pivku.

Musela som odísť, mala som totiž strážiť moju sesternicu v parku, ktorý bol vzdialený asi 15 minút autobusom, tak pripitučká som nasadla na prvý, ktorý šiel a zázrakom ma dopravil tam, kam som chcela. Nakoniec ma tam ani nebolo treba, iba na to, že som zachraňovala krpatú pred dažďom svojím svetrom, z ktorého sa potom dala žmýkať voda.

Dážď trval chvíľku, ale všetko zmoklo.

Vyšlo slnko a smialo sa nám.

Ospravedlňujem sa za to, čo píšem, určite to nedáva hlavu a pätu. Kvôli únave sa mi dokonca na chvíľu podarilo stratiť telefón alebo hovoriť po slovensky na miestach, kde to nedávalo zmysel.

Čo vám ešte poviem.

Našla som ďalší park, keď som sa medzi vyučovaním túlala po meste.

A našla som tam sochu Oscara Wildea, kde je veľmi neodolateľný. Oproti nemu boli dokonca vypísané niektoré jeho výroky a bola som nadšená. Povedala som si, že v tomto parku by sa tak krásne trávil čas...

Náhodne ma oslovili študáci, tiež zo školy angličtiny a spytovali sa ma niekoľko otázok. Boli milí.

Nabudúce vás zoznámim s mojimi priateľmi.

A tak.

Na viac sa dnes už nezmôžem, tak sa majte zatiaľ krásne.

pusa na špacír

.Moja babka (možno aj druhá) je jediná osoba v rodine, ktorej sa nebojím položiť dôležité (dôverné) otázky. Otázky o živote, ktoré sa u nás nezodpovedajú. Nepýtam sa rodičov, nepýtam sa tety, ani brata, nikoho. Len keď som u nej a pozorujem ju, ako chystá obed alebo fajčí s kávou na balkóne, mám chuť na zvedavé otázky. Na vyriešenie tých vlastných.

Nie vždy mi odpovie. Teda, nie vždy mi odpovie múdro alebo na otázku, na ktorú som sa pýtala. Povedzme, že vedie jednoduchý život, vyhovujúci a spokojný, bez snov a túžob, a presne tak mi odpovedá. Ako pracovíčka v Kauflande, chystajúca sa na dôchodok. Neberte ma zle, neohováram ju ani nehovorím proti nej nič zlé. Vravím pravdu. Alebo aspoň to, čo vidím. (P.S. U nás v rodine sa sny nenosia.)

Jej túžbou je pokúpiť v zľave všetky potraviny, na ktoré rukou dočiahne, aby potom zhnili alebo skončili po záruke ktovie v ktorej zapratanej poličke. Má rada more a dopraje si ho raz za niekoľko rokov, keď s ňou niekto ide. Občas chodí pozrieť svoju dcéru do Dublinu, a potom na ňu nadáva spolubývajúcemu. Občas len leží a nič nerobí, a pritom prišla na návštevu za svojou vnučkou.

Má rada svoje vnúčence. Dáva im radosť, rozmaznávajúc ich robí z nich otrokov materializmu. Povoľuje hranice. Rozdáva peniaze. Asi nevie, čo s nimi.

Rada by som sa jej v tomto momente spýtala, či niekedy mala rada svojho muža. Či sa niekedy mali vôbec radi.

Je smutné vidieť dvoch starých ľudí, ktorí pre seba existujú len natoľko, aby mohli na seba nakričať. Posťažovať sa niekomu druhému. Hovoriť a želať si smrť a nepriať tomu druhému. Zapíjať zlý jazyk alkoholom a neuvedomenú nespokojnosť so životom zabíjať nezmyselnými roztržkami a šarvátkami.

Možno by sa z neho nestal alkoholik, ak by veci boli inak.

Možno by dokázala dávať lásku (inak), keby veci boli inak.