Svietilo slnko.

Ja, a stromy.
A ja a stromy
Spolu
V babom lete,
inom svete.

Rozjímame.
A ja a ty
spolu
zelené lístie
cez deravý strom.

Lezieme.
A nič s ničím
spolu
tu nie sú
Lebo ani my nie.

Mušia psota

Po včerajšku sa cítim veľmi zraniteľne, trápne a ľudsky.
To je asi všetko, čo k tomu poviem.
Zvažujem opätovné zresetovanie mojej mysle, ako to býva každú chvíľu.

Sťahujem Dead poets society, čítam Zrazu klope ktosi na dvere, obdivujem Roberta Doisneau a počúvam - zaujíma vás to vôbec? - ticho, lebo po párty nemám žalúdok ani na vodu so sirupom (ja viem, príde vám to odveci prepojenie).

Dobrú noc.

Prenikavé zjavenie, vždy v nikdy

Šnúra postrehov:
- nechce sa mi oboznamovať svet o tom, aký je, nech sa nájde sám
- povedz, prečo, prečo sa tak ničíš?
- každý má svoj vlastný pytlík of shits
- nerada vás vidím, niečo mi chýba
- chvíľu to ešte bude trvať
- zajtra idem (asi) na párty
- v sobotu burzička
- Hipsta deti mi lezú na nervy
- niekto zbiera známky, niekto skautov
- ak chcete bojovať proti niekomu zo systému, nepodarí sa vám to, musel by nastať prevrat systému - z toho vyplýva, že aj keď chcete niečo zlepšiť, nejde to
- ja viem. Ja viem, ja viem, neťahajte ma do toho
- STATUS, prosím, aspoň ty nemaj vypredané
- mám rada čajíček
- chcela by som pudinček
- doprajte si radosti

Hudbička:

Iron & Wine - Fever dream

The Prodigy - Thunder

Dido & Aeneas

Kasabian - Days are forgotten

Jaro Filip - LSD

The Doors - The End

Pekný večer.

Lenivý deň

Ešte stále sa vytešujem z nového designu môjho blogu - je jednoduchý, priehľadný a ľubkám ho aj z veľmi prostých dôvodov - zladili sme sa, našli sme sa.
Áno, čo to trepem.
Ako by som mohla mať citový vzťah vybudovaný k dobre zladenému písmu s pozadím.
Iná téma:
Musím sa sama sebe pochváliť, že sa mi konečne podarilo prebrať a nadstaviť si nejaký učebný program. Dnes večer som zvládla niekoľko stránok z chémie, bioly, fyziky, informatiky (len veľmi striedmo) a včera som si čítala Občiansku a tak isto fyziku (čo je pri mne ohromujúci výkon, pozor na to). Chcem a potrebujem sa učiť. Večer chcem, cez deň sa mi moc nechce a potrebujem stále. Zajtra mi máti vybaví doučko z chémie, nech nežerem. A nech to fakt viem.

Niekedy mám problém sa sama namotivovať k akejkoľvek činnosti. Mali ste ma vidieť dnes doobeda, poobede. Keby som mohla, všade by som chodila na posteli. Aspoň som si čítala tak super knihu.
Našťastie som sa prebrala a vualá - dokonca aj kvázi umelo vypestovaný článok píšem.
Mám z toho asi guláš. Ale aspoň nebudem na písomke s otvorenou hubou čítať zadanie. Meh.

Nech je tu nejaká rozumná vec:

"Ano, vesmír směruje k nicotě, ztracené duše oplakávají krásu, obklopuje nás spousta bezvýznamného. Dejme si proto šálek čaje. Rozhostí se ticho, venku uslyšíme foukat vítr, šumět a opadávat podzimní listí ve větvích. Uslyšíme, jak kočka vyspává na hřejivém slunci. A v každém doušku bude sublimovat čaj." (Muriel Barbery)

Stačí.