Mušia psota

Po včerajšku sa cítim veľmi zraniteľne, trápne a ľudsky.
To je asi všetko, čo k tomu poviem.
Zvažujem opätovné zresetovanie mojej mysle, ako to býva každú chvíľu.

Sťahujem Dead poets society, čítam Zrazu klope ktosi na dvere, obdivujem Roberta Doisneau a počúvam - zaujíma vás to vôbec? - ticho, lebo po párty nemám žalúdok ani na vodu so sirupom (ja viem, príde vám to odveci prepojenie).

Dobrú noc.