(the Embrance by Egon Schiele, 1917)
Rada by som začala novú vec na mojom blogu.
Chcem písať o dobrých knihách. Nie takých, čo sú ešte cítiť čerstvou farbou a teplom tlačiarne. Chcem písať o knihách, čo prežili veky a doteraz sa váľajú v tisícich policiach, v knižniciach, doma, v čajovniach... Niektoré sú nedocenené, niektoré majú vysokú hodnotu, na ktorú ľudia zabudli, niektoré hovoria o istých veciach prvé v histórii, niektoré si zamilujete a sú priateľmi na celý život. Nie sú to žiadne fejky, ale osudy ľudí, čo do nich vložili celú svoju dušu a snahu a hravosť a kreativitu a názory na život.
Ďalšia vec. Vrcholne ma vytáča a poburuje jedna vec (je ich viac, ale teraz spomínam túto). Ako je možné, aby som sa k pornu dostala ľahšie ako k dobrému filmu? A ako je možné, že je trestné pozretie si dobrého filmu, či už jeho stiahnutie alebo sledovanie cez internet, a porna akoby sa to netýkalo? Prečo je dostupné video, kde je veľa nahých tiel, rôzne usporiadané, ktoré robia všeličo, sortiment je bohatý, ale dobré veci nájsť nemôžem? Kde ich mám teda zohnať?
Ach.
Najhoršie je tvoriť blízku skupinu s niekým, koho vôbec nemusíš. A najmä tá neschopnosť a radšej sa vzdať, akoby sa niečo malo zmeniť. Najhoršie je, že môj brat nebude vedieť, čo je rodina. Nebude mať žiadne fotky. Nebude mať žiadne hodnotné spoločné zážitky. Nebude schopný akceptovať túto myšlienku a možno žiadnu rodinu nikdy nebude tvoriť. Nikdy nikomu nebude veriť, nikdy veci nebude mať ľahké, nikdy si nepovie, že to chce inak, nikdy nepovie prepáč, ďakujem, prosím, nikdy nebude ustupovať, nikdy si nepovie, že klamanie nie je dobré, nikdy sa nepoučí, nikdy nikoho nepočúvne, nikdy nebude "normálny". Je to na nič, keďže je malý a nedokáže s tým niečo spraviť a tí, čo by mali, sa radšej sťažujú. A najmä sa nerozprávajú medzi sebou. A ešte do toho ťahajú niekoho iného, kto by na tom mohol byť tiež inak, ak by všetko bolo inak. Do piče.
