Slová neprúdia, ruky strácajú všetku pružnosť, nadobudnutú za posledný polrok pravidelným cvičením (na klavíri), klince v mozgu, obmedzujúce kreativitu a myslenie, robia svoju prácu veľmi dobre. Stráca sa aktívny spoločenský život, stráca sa vejár v cudzích autách, strácajú sa šepkané slová básnika počas večernej prechádzky. Preoseje ich môj netypický krvilačný domov, berie mi Eufóriu, pridáva na potrebe utiekať sa do spánku s divnými snami o Brugách - to bolo dnes. Ľahla som si hneď, ako som prišla.
Nechcem ísť zajtra do školy.
Radšej by som sa lanom priviazala na rušeň vlaku, zakiaľ by bol ešte v depe a vodič by nič netušil.
A tak sa zabávam upreným zízaním na steny moje obkľučujúce (skľučujúce), na mobil, ktorý si občas zazvoní, keď sa mu chce, už neviem, čo mám počúvať, čo čítať, čo má pre mňa pozitívny význam. Chcem len leňošiť, ale pritom nie. Už dlho som schizofrenik, nebojte.
Ale inak sa mám veľmi dobre. Ani si neviete predstaviť, aké zvláštnokrásne obdobie mávam.
Pozerávam Skins, čítam Prútené kreslá, počúvam aj toto, aj keď len náhodou.
25.6.12
Mesiačik. Na obloku mi sedí a krivo zuby cerí.
Zbohom, zbohom! Znova odchádzam na miesto, kde som strávila svoj predchádzajúci život. Lenivosť, pohodlnosť a radosť z prežitkov. Yay.
A pozrite si film s Bítlsákmi, Help! :) Je to milé a na ľahký večer veľmi dobré.
Nenamaľovaná,
bez kriku
uložená do postele,
hlbokej dva metre,
stojí neistá
v piesočnej búrke.
Sleduje zapadajúce Slnce.
Je si tým takmer istá,
skočí,
do dún i oblakov.
Nechá sa viesť,
za rúčku ako prváčku.
Bez ostychu prizná,
že sa spolčila s upírmi
a pracuje pre fosílie,
ignoruje hnilobný zápach
a zvuk chladničky
strávenej a uloženej
v katakombách žalúdka.
Táto konštitučná monarchia je naj. Nepoznám krajšie zelené pláne (ešte som v Írsku nebola, berte s rezervou), krajšie premenlivé počasie, ktoré sa podobá mojej nálade, zamilovala som sa do záberov krajiny vo filme Pýcha a Predsudok. A keď ste pridali skvelú hudbu, úplne ma pohltil. A všade ovečky, to je nezabudnuteľné z osobnej skúsenosti. Nie, nejde len o metropolu Londýn, rada by som videla aj Stratford upon Avon, Sheffield je myslím jedno z najlepších študentských miest (ak si dobre pamätám z Lujzinho projektu), tak isto by som rada videla scenériu z filmu Trainspotting, kedy sa pokúsili - neúspešne - o vypadnutie z vlastného sveta. Milujem "anglánsku" architektúru, na to je proste radosť sa pozerať. A ktovie, aké majú pláže, mám rada chladné pláže. Nepotrebujem sa opaľovať a chytať bronz, radšej by som sa prešla s bosými nohami po hrubozrnnom - to je vlastne jedno - piesku, a potom do svojho prímorského domčeka. Predstavte si, aká by bola sranda byť na pláži pokrytej snehom. So much win.
Chile
Lebo som počula, že je tam tiež krásne. Vynikajúce teploty, ktoré ma neodradia - nemám rada prílišné teplo - a páči sa mi kontrast na obrázkoch, kde je vidieť pasúci sa dobytok a v pozadí zasnežené hory. Koľko histórie má v sebe nasiaknutá tá pôda! A ktovie, akí ľudia tam žijú, akým spôsobom sa pretĺkajú, čo robia, jednoducho je to ako ešte neodkryté okienko na adventnom kalendári.
Kanada
Možno kvôli tvrdeniam o čistej prírode, ktorú si snažia chrániť, kvôli milým ľuďom, čo môže byť tiež povera, ale rada sa tým nechám uchlácholiť, možno kvôli polárnej žiare a peknote miest ako je napríklad Quebec city.
Seattle
A všeobecne štát Washington. Z jedného filmového braku viem, že tam prší veľmi často, častejšie, ako je vidieť slnko na oblohe - nepogrcajte sa, je to Súmrak (Sajrajt, pre zainteresovaných) - možno som len zaťažená na zelenú a mokré cesty. A útesy a búrlivé vlny a dlhé nohavice a bledé pokožky. (Možno pre to pri sebe potrebujem nejaké slnko). Úmrtisko Kurta Cobaina. Videla som film, ktorý bol situovaný do toho obdobia a ukázali smútiace davy, sediace niekde v meste na námestí, ako sa tam spolu pekne sfajčili, "zjeli", spili a smútili za Bohom novej hudobnej vlny.
Škandinávia
Nemám konkrétne vybratý štát ani miesto. Ale tiež by ma zaujímalo, ako to vyzerá v krajine Ikey, morských plodov, ťažby dreva, najkrajších scenérií a najväčšieho čísla samovrahov. Oslo, Kodaň, čo ja viem, pekní ľudia. Chcem vidieť prirodzených metalistov, blonďaté dvojičky s dlhými krásnymi blond vlasmi (chlapov) aké má Dan, modré oči a pohľad škandinávca. Ich priesvitnú pokožku, citlivú na slnečné svetlo, chcem vidieť ich žilky, ktoré pulzujú celým telom. Chcem vidieť ich systém, lebo ten je vždy správny a nikdy sa nemýli (Buchty Švabachom, Zuska Kepplová, ak chcete vedieť viac), odvozy spitých ľudí priamo domov.
Zvláštne a rozmanité sú tie krajiny, nemyslíte?
Obrázky som nechcela dávať, myslím, že ste natoľko kompletní, že keď zadáte niečo do Googlu, nájde vám to a vlastné zatiaľ nemám.
Vlastne, nakoniec som dala a sú z Tumblr-u. Meh.
Tak isto našla som - nie ja, musím sa poďakovať Pampelišiakovi - SKVELÚ HUDBU a kto nevypočuje, bude banovať, ľutovať a nehrám sa s ním. :D
