Prázdna izba na druhom poschodí.
Nenamaľovaná,
bez kriku
uložená do postele,
hlbokej dva metre,
stojí neistá
v piesočnej búrke.
Sleduje zapadajúce Slnce.
Je si tým takmer istá,
skočí,
do dún i oblakov.
Nechá sa viesť,
za rúčku ako prváčku.
Bez ostychu prizná,
že sa spolčila s upírmi
a pracuje pre fosílie,
ignoruje hnilobný zápach
a zvuk chladničky
strávenej a uloženej
v katakombách žalúdka.
Spieva na hrane...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára