Budúcnosť je slovo bez budúcnosti

Je to smiešne, ako až monumentálne si pripúšťam koniec tohto roka.

Všetko o rok ostarne, to, čo bolo aktuálne, už nebude, to, čo bolo nové, už nebude, rok 2011 sa stane rokom bývalým, minulým, späť sa nevráti.

Treba veriť, že sme ho žili naplno ako ani jeden rok predtým.

Pri pomyslení na budúcnosť mi prejde mráz po chrbte.

Ako to bude...? Ako len...?

Kde budem, kde bude pero, papier, slová, rozlietané... nechcem.

Vyskočiť z okna.

Vyhodiť veci z okna.

Zakričať z okna

a zažať tisícky svetiel, žiaroviek,

sviec po bytoch.

Odozva, vlasaté hlavy v okne,

ľudská zvedavosť a pýcha.

Sneh, sneh chýba.

Anjel v ňom,

krvavý

skrytý.

Ťarchou moci

utýraný, zbitý.

Láska zmäkla,

zvädla, zanikla,

odišla.

Na pochody,

kde si ju viac vážiť budú.

Zazrieť ju v dave

bude ťažšie

než vesmír odvážiť

na ľudskej váhe,

ktorú na pleciach nosíme.

Koniec

Exces.

Prázdny pocit z pocitovej špekulácie, vytvorenej na sviatky Vianočné, svietky umeliny, faloše, širokých úsmevov a zisťovania, ako veľmi už nechcete.
Také nič som nepociťovala ani v najhoršie školské dni, kedy som v melanchólii chodila ako v bubline po širokých školských chodbách či snažila sa dávať pozor pri sledovaní pohyblivých pier profesorov.
Proste... nič.
Len potom neskoro (pre mňa o jedenástej) večer to bola únava.
Nič nezdvihlo náladu, a viem, že okolo bolo veľa vzruchov.
Inak... boli Pelíšky, tak aspoň na okamih som uletela preč z našej obývačky, od rodičov, starých rodičov, súrodenca, a bolo mi nízko fajn.

A dnes... ďalšia komédia.
Fiasko.

Prečítala som fakt veľmi veľmi dobrú knihu, ktorú som jednoducho nedokázala odložiť, uchvátila ma. Napíšem si ju do zoznamu, hneď to bude. Len nechápem, prečo je názov Nožnice...

Páči sa mi sukňa, ktorú som dostala. Kebyže mám dlhšie nohy...

Zistila som, že nechcem byť stará.
Nechcem nechcem nechcem.

Toť všetko,
Guess Who

Klasika.

Neviem, čo mám povedať.
Všetko mi príde také banálne.
Tak nepodstatné.
Tak prázdne.

Je to super pocit.

Len čakám
na koniec utópie,
vyústenie do priekopy
s mŕtvymi snami,
je to horšie,
keď je to rozmazané,
zažrať sa do paplóna,
že ma ani svätý neuvidí,
dovi dopi.

P.S. Mám chuť urobiť niečo hlúpe a nezodpovedné.
P.P.S. Asi to aj spravím.

Už mi z tej reality začína pekne drbať.

(Napísanie tohto "článku" mi trvalo minimálne hodinu. Aspoň vidíte, ako na tom som so svojou slovnou zásobou)
Have a Nice Day :)