Je to smiešne, ako až monumentálne si pripúšťam koniec tohto roka.
Všetko o rok ostarne, to, čo bolo aktuálne, už nebude, to, čo bolo nové, už nebude, rok 2011 sa stane rokom bývalým, minulým, späť sa nevráti.
Treba veriť, že sme ho žili naplno ako ani jeden rok predtým.
Pri pomyslení na budúcnosť mi prejde mráz po chrbte.
Ako to bude...? Ako len...?
Kde budem, kde bude pero, papier, slová, rozlietané... nechcem.
Vyskočiť z okna.
Vyhodiť veci z okna.
Zakričať z okna
a zažať tisícky svetiel, žiaroviek,
sviec po bytoch.
Odozva, vlasaté hlavy v okne,
ľudská zvedavosť a pýcha.
Sneh, sneh chýba.
Anjel v ňom,
krvavý
skrytý.
Ťarchou moci
utýraný, zbitý.
Láska zmäkla,
zvädla, zanikla,
odišla.
Na pochody,
kde si ju viac vážiť budú.
Zazrieť ju v dave
bude ťažšie
než vesmír odvážiť
na ľudskej váhe,
ktorú na pleciach nosíme.
Koniec
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára