Mám kŕče a váľam sa v posteli. Po celom dni som si rozpustila vlasy a rozprestrela na voňavú podušku. Bolia ma oči od toľkého pozerania do blba, radšej by som si šla nachytať hviezdy. Keď ich je tak veľa, prečo mi raz za čas nespadnú do okna? Nepredstavujte si katastrofický scenár ani malú vílu, schopnú schovania do kabelky. Hviezda ako talizman, rolnička jasná, čo mi zazvoní vždy, keď klesám na duchu. Moje chute sú premenlivé. Chcela by som si vytrhnúť srdce a dať ho schladiť do špajze. Minerálka z toho miesta dokáže hrdlo obariť. Bolí ma viac ako žalúdok, srdénko.
Mrzí ma veľa vecí. Napríklad absencia citu, porozumenia, lásky, ochoty, srdečnosti. Cítim sa prázdna ako kopa sena bez ihly. Ako vodná fajka bez tabaku. V oleji ako rybka vo vode. Je mi opäť na vracanie. Neznášam rekapituláciu tohto nepohodlného roka a myšlienky na budúce povinnosti. Radšej by som bola zakliatou pannou vo Váhu, milovanou Lutéciou a Desdemonou, ktorá zomrela na nádchu. Cítim, ako sa teraz všetko mení a ako typicky nerozhodný človek mám strach, a zároveň ma to tam ťahá. Do litier. Slov s háčikom, vokáňom, dvojbodkou a najmä významom.
Už.
Krásny je život.
Aj so svojimi strachmi.
Len mi daj,
pery mi medom natri.
Ešte neviem, čo zo seba dostanem. Snáď prekvapím samu seba. Pretože všetky zrúcaniny začína podopierať silný pilier, ktorý dlhé veky. Chýbal.
Ďakujem všetkému, že som tu, na tomto mieste a teraz, v tejto životnej etape. Čistka a holokaust ustal, poďme niečo tvoriť...
Pekná nultá hodina,
tým sa nám to začína.
