Ľudia vám prejavujú svoju náklonnosť v jemných odtienkoch, svoju povahu v najnebadateľnejších výzvach na prebádanie vnútorného sveta. Možno je to o signáloch - ak ho chytíš, nájdeš a zajmeš, som tvoj, prebádaj ma. Prešpáraj mnou pohľady, prepichni ma slovami, nazri mi až do žalúdka. Ale opatrne, som z porcelánu, z cukru.cukrúúú.
Hovorím o svojej hudbe nahlas inému priateľovi a chcem, aby si to počula. Pozriem na teba, zostaň ešte a pomôž mi. Som milý, ale nie priveľmi. Ty ma poznáš, ja viem, vidím ti to v tvári. Zraniteľný a odhadnuteľný. Neblahý, neplechy, vysomár sa z toho, ak ti pomôžem. Neprirovnám ťa k nikomu, srdce tak nelámem, bola by som ako ty, ak by som zmenila pohlavie. S drogami i bez nich, naveky. Amen.
Ale stačí. Nechajme si to, čo máme.
Chcem hniezdo, kde sa nebudem báť nenosiť nohavičky do postele. Tam si poviem: Domov, ruky, na ktorých smiem... všetko.
P.S. Všimli ste si, že keď napíšem, že o niečom napíšem, nikdy o tom nenapíšem?
P.S. Všimli ste si, že keď napíšem, že o niečom napíšem, nikdy o tom nenapíšem?
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára