Už dlhšie hľadám námet na článok. Nič mi nie je dostatočne dobré na to, aby som prekonala svoju lenivosť a na chvíľu si sadla a premýšľala s rukami rozbehnutými tentokrát nie po elektrických drôtoch ani vlakových koľajách, ale po písmenkách na umelej klávesnici.
Má to zmysel? Nevidím ho.
Ako som voľakedy verila, že len tento jediný spôsob zabíjania času ma robí šťastným, ako som sa naivne upínala na metafory a (k)vetné vzorce, na hlúpe prirovnania a hrátky, derivácie, ako by povedal dajaký prchavý chemik. Nie, nie, vyrástla som.
Čoskoro absolvujem. Ľudia zo ZUŠ-ky sa na mňa divne dívajú, taká stará a ešte neabsolvovala. Čo už. Niektorým sa podarí zistiť, čo ich tiahne až neskôr, je to len hlúpa spoločnosť, ktorá si myslí, že to ide len v istej etape života a nikdy viac.
Budem hrať dve skladby, Bacha a etudu od Izáka Berkoviča. Nebojím sa ich, bojím sa svojich rúk. Nikdy sa pri klavíri necítim, akoby sa mi šli zlomiť, ale skôr mi navrú do obrovského kŕča a mám pocit, že sa nezastavia alebo že sa premieňajú na monštrá-dvojičky, nerozdvojné, hašterivé, bojovné a zaťaté. Až priveľmi často ma nechcú poslúchať.
Snažím sa nepatriť medzi ľudí, pravidelne sa sťažujúcich na počasie, ale to dnešné mi výnimočne vyrylo niekoľko vrások po tvári. Cítila som sa ako úbohá schránka, ľahká skoro ako šarkan, lenivý šarkan - stačilo by ešte raz silnejšie zaduť a vzniesla by som sa ako Mary Poppins, avšak bez dáždnika. Všetkým by som zakývala maximálne tak osmoklenou vreckovkou a ktovie, kam, do ktorých teplých krajín by ma zavialo. Čo to trepem, veď dnes som nepožívala žiadne drogy... Iba trocha opery.
Život je tak zvláštny.
Hľadám si informácie o prijímačkách na vysoké školy, keďže sen o medicíne - zdá sa - uplával smerom, ktorý nepreplávam. Zbohom buď, slávnostne sa s tebou lúčim. No ak si myslím, že to niekde bude ľahšie, asi sa mýlim... Všade nejaké podmienky a pravidlá a mám z toho hlavybôľ (plus boľavé hrdlo a runny nose), lebo ani neviem, z čoho chcem ísť maturovať. SJ, AJ, UMK (Umenie a Kultúra ako piaty predmet), BIO a čo ešte?
Tak radšej robím to, čo viem najlepšie - nič. Sedím za počítačom, píšem toto, pričom všetci priatelia sú vonku na Vegánskej večeri, vyhľadávam si pekné kúsky klasickej muzičky, straším samu seba podmienkami prijatia, čítam interview, pozerám Grausa, aj NotaBene mám v ruke a čoskoro sa uložím na spánok.
Rachmaninoff, part. 1
Rachmaninoff, part. 2
moja obľúbená časť PUCCINI - Tosca - E Lucevan Le Stelle
Stačí aj.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára