Ku zvyšku dňa by som pripísala prívlastok nechutný, ale predsa len sa našlo niečo, čo malo zmysel.
Prekonanie seba, haha.
Asi to nenapíšem priamo, no...
Ale ako, záchody sú fajn a som rada, že aj toaleťák tam dávajú a že človek si tam môže posedieť, keď po neočakávanom (čakanom) vyvolaní z fyziky (3/4 bez učenia) potrebuje čerstvý vzduch a poskladať si svoje rozbité ideály o v budúcnosti možno naplnených snoch. Z dnešných rečí som si zapamätala: "Veď vieš, akú má veľkú hubu."
A viete čo? Ja na tú medicínu mám.
Musím sa takto verejne poďakovať Lenke I. Asi by som sa cítila ešte mizernejšie, keby som sa náhodou nezvrtla na prízemí a nešla za ňou.
Prekonanie seba.
Dnes sa mi skvelo spievalo. Nechcelo sa mi ísť na skúšku, stále som sa obzerala a počúvala Lykke Li, bolel ma žalúdok a nadávala som si, aká som sprostá.
Prekonanie seba.
Pochválila ma na klavíri, ale ak mám vystúpiť budúci utorok na koncerte modernej hudby, musím začať makať. I dont know how to love him. Ale že mi to ide do ruky, že tomu nemá čo vytknúť a že úplne cíti, ako mi tá skladba sadla. Life is just a story... And Irony, ako by povedal Anonym z Internetového priestoru XX a XY chromozómu na 21. páre chromozómov... bla bla. :D
A biola mi ide.
A na večer mi šibe.
To preto, že moju spoločnosť tvoria len Sponge Bob nálepky.
Čo už.
A toto bol zase jeden odvecák, ktorý sa hádam stratí medzi ostatným odpadom, ktorý chrlia dievčatká o Twajlajte, Bárbí, Bíbrovi, Disní Čenl a Ej Kej El Iných Sračkách z Ťeľevíízky. Na pozdrav: Eeeeeuuuroooopaaa Dvaaaaaaaa!
(:D :D So I weep)
(Názov - E.H. Rajská Záhrada)
P.S. Si predstavte, že JA som si opäť sadla ku gitare a učila sa niečo nové!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára