Kazí sa mi všetko, čo môže. Fakt to milujem.
Po ceste z koncertu som sa vyzula z myšlienok a šla voňať lipu s gaštanom do Promenády. Cítila som sa ako dievča s farebnými stuhami vo vlasoch, avšak tento dojem je rovnako zmývateľný ako kriedový obrázok. Prázdne lavičky ma strašili, plné chodníky mi naháňali hrôzu. V poslednej uličke pred domovom stál na ulici chlap, s rozopnutou košeľou kričal na pešiu zónu: "... Rukami mával a nevědel, co bude dál."
Také autenticky zúfalé.
O chvíľu príde ten čas, kedy sa začnem ničiť viac a viac, ani si neuvedomím, ako veľmi to je choré, a ktovie, kde a prečo skončím.
Milujem normálny život medzi normálnymi ľuďmi, lebo ma tiež normalizujú a nemusím na nich vyťahovať ťažké myšlienky, stačí sa len usmiať, tváriť sa milo a všetko ide. Aj ten posraný život.
Pozrite si GIRL WITH THE DRAGON TATTOO. Zvrátené, tvrdé a choré, ale geniálne, najviac. A čím dlhšie to pozerám, tým viac mám rada hlavnú hrdinku. Ale to asi každý, posledná scéna je brnkanie na city.
"Láska je trend posledných sto rokov . Neviem, prečo ju ľudia povýšili na tak dôležitú, keď zo zásady končí zle . Nie je podstatná . Iba sme sa stali závislými na pocite, že máme niekoho, kto pre nás spraví všetko . No, nespraví .
Svet je podmienený . Vždy som si myslela, že ma niekto môže ľúbiť len vtedy, keď budem donekonečna niečo dávať . Dávať, dávať, dávať a stále dokola, až kým som nezistila, že dávať jednoducho neviem a nikto ma aj tak nebude ľúbiť navždy." Alisa
"Lži sú najľahším útočiskom pre tých, čo prežili zlé veci. Dodávajú pocit bezpečia, sú miestom, kde sa človek musí spoliehať sám na seba. No je to temné miesto, však?... Lži sú malá pevnosť; vnútri nich sa môžeš cítiť v bezpečí a mocný. Zo svojej malej pevnosti lží sa usiluješ riadiť svoj život a manipulovať s inými. Pevnosť však potrebuje steny, tak si nejaké vybuduješ. Sú nimi zdôvodnenia tvojich lží. Vieš, môžeš to robiť napríklad preto, aby si chránil niekoho, koho ľúbiš, aby si ho ušetril bolesti. A keď to funguje, jednoducho máš pocit, že je to tak správne..." (aj keď ma zabijete, neviem, odkiaľ to je)
"Aj môj zármutok sa prejavil až oneskorene... Osud je zlý, život rozmarný a hrozný, v prírode nejestvovala dobrota a rozum. Lenže dobrota a rozum sú v nás, v nás ľuďoch, s ktorými sa zahráva náhoda, a my môžeme byť silnejší ako príroda, ako osud, i keď len na krátky čas. A môžeme si byť blízko, keď treba, môžeme si s porozumením hľadieť do očí, môžeme sa milovať a žiť jeden druhému pre potechu.
A niekedy, keď temné hlbiny mlčia, môžeme ešte viac... Nemôžeme svoje srdce vytrhnúť zo života, no môžeme ho zušľachtiť a naučiť, aby sa povznieslo nad náhodu a nezlomilo ani pri pohľade na bolesť..." (Hesse: Gertrúda)
Moja posledná robota. Len aby som sa tam dostala, ehm.
Ešte jedna vec. Otec mi prišiel do izby, včera podvečer. "Dobre robíš to, čo robíš. Hrať na city."
A to je asi všetko.
Žijte blaze.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára