Koľko psychických porúch má priemerný človek?

Človek unavený.
Jedinú útechu nachádzam v pozeraní HIMYM. Je mi ľúto, ako to skončilo, ak to vôbec začalo.
Hovorila som, že dnes bude pršať. Mohlo by. A už mám studené ruky, oblečený sveter a vôňu vody v nosných dierkach. Páči sa mi, ako vyzerá vonkajšok keď prší. Aj vietor ustal, nemusím sedieť v preplnenej miestnosti, počúvať vyrevúvanie, trápne keci - bodaj by sa tie deti raz zobudili a povedali si, akí boli sprostí - hluk, nezmyselnosť, čakanie. Nemalo to zmysel, radšej som mohla zostať spať. Doma, na gauči. A možno aj nedýchať.

Prečo mám pocit, že keď sa snažím, skončí to o 100% horšie, ako keď na to jebem?
Áno, fajn, budem ešte oveľa šťastnejšia, keď mi všetci vynadajú.
Je to také autentické.

Ležala som na posteli, nerobila nič užitočné, možno len hnila a trávila večeru vo svojom žalúdku, dívala sa von oknom, a možno, ale len možno slzičku uronila. Bolo to pre mňa rovnako šokujúce ako pre vás, keď to čítate.
Je mi zo seba hnusno až tak, že sa nedokážem zdržať prejavov rôznych citov.
Ale nebojte, nemienim si svoje problémy vyriešiť.

A preto sa pýtam: Koľko psychických porúch má priemerný človek?