... A bude sa mi snívať niečo príjemné.

Naozaj sa mi sem nechce písať nič osobné, preto len... nebudem písať nič.

Idem radšej žiť, alebo zomrieť nad zošitom Geografie.

Som detinská a nepripravená (viď trápne články tohto blogu), ale teším sa na zajtrajšok.

Prečo mám pocit, že všetko za niečo stojí, aj keď to nestojí vôbec za nič?

Prečo sú slová úplne zbytočné a strácajú význam.

Názov článku je autentický s názvom jednej poviedky, ktoré (bol to zväzok) som včera večer dočítala.

Teraz čítam Franza Kafku, zatiaľ ma to neuchvátilo, pravdupovediac je to pekná nuda.