Bláznovstvo

[0.6]

Bláznovstvo

14.3.2012, © 2012, Guess Who

            Začína to ľahostajnosťou. Skúpymi slovami o vonkajšom obraze, náhlom nehmatateľnom blikotaní, kedy už neverím slovám ostatných. Nezaujíma ma, že iní existujú, nezaujíma ma, čo si myslia, ich malé životy, všetky malé životy, aj tie, ktoré sa zdajú veľkými, ale sú len nafúknuté ako pery po botoxe. Je mi jedno, čo si myslia, čo si myslíte. Nepíšem to preto, aby som samú seba presvedčila, ide to zo mňa plynule a prirodzene. Ako keď narazíte na myšlienku svojho života, ale kým si ju neuvedomíte, vypĺňa len tiché prázdno v hlave.

Potom príde nechuť. Akcia => reakcia? V ktorom svete? V ktorom kybernetickom priestore? Tam, kde nie som. Aj keď ma chcú kontaktovať a voľakedy veľmi dávno by ma to aj potešilo, už to neznamená nič. Ako plač nad rozliatym mliekom, vzlyky nad samovrahom, vreskot brzdiaceho vlaku.

Ľudia. Ako ich je veľa. Motajúci sa v biednych životoch, hľadajú zmysel v uličkách metra alebo v budove železničnej stanice. Viete, že váha všetkých ľudí sa rovná váhe všetkých mravcov na zemi? Prichádza odpor. Radšej sama, maximálne vo dvojici, ktorá mi stačí pre to večné stále dneška. Dnešok nikdy nebude zajtra, dnešok nikdy nebude včera.

Strach? Fóbia? Neznášam ľudí. Sú tak blízko, stále si vás prezerajú... Čo chcú? Po čom túžia? O neexistencii tvora ako som ja, ktorého náhodou stretli po ceste z práce? Dokážeme koexistovať? Cítia zo mňa, že mi nemožno veriť? Že ich mám na háku, že ich život je rovnako bezvýznamný ako môj? Alebo hľadajú v mojich očiach ako v očiach iných náhodných cestu z bezvýchodiskovej situácie? Mám pocit, že každý sme len zrkadlá pre tých ostatných.

A čo príde ďalej? Bláznovstvo? Krik? Len väčší krik? Stisnutie hrdla vo vlastných rukách? Psychiatrická liečebňa? Dá sa vyliečiť blázon, alebo je psychiatria len miesto, kde sa odkladajú nereálni ľudia? Žranie tabletiek na predpis i bez neho? Kráľovský tapacír a ruky v kazajke? Mám sa báť, alebo upadnem do ešte väčšej letargie? A odkiaľ sa nabrala ona? Predsa predtým nebola v takej silnej forme. Zriediť, alebo si zvyknúť? Byť, či nebyť? Otrepaná fráza, ktorú pozná vari každý...

Skryjem sa... ujdem... zobudím sa.