A tak som sa stala chorou, zo dňa na deň.
Je to príma.
Vygrcať zo seba všetko, premýšľať o smrti, viete, také rezonujúce echo niekde vzadu v hlave, lebo aj tak viem, že sa z toho dostanem. Je to len detox. Relatívny. Realitný.
Len ma mrzí, že som sa nemohla ísť von nadýchať zimy, aspoň na chvíľu, tak isto aj chvíľu existovať na skúške Kantičiarov a hlavne zablahoželať Tomekovi.
Proste zase nemám šťastie.
Alebo si len proste chora, vies kolko oslav, festivalov, koncertov, peknych chvil odniesla choroba ? :)
OdpovedaťOdstrániťMas pocas nej aspon moznost porozmyslat, vypnut a ist dalej :) a na zagratulovanie si kludne pockam :)
Tomek