2. How to survive demons of Sunday.

Ken Wong

Internet je naozaj úžasný spôsob, ako sa nechať inšpirovať. Alebo inšpirovať druhých.
Ak máte krízu čohokoľvek, vždy sa nájde minimálne jeden človek, ktorý sa cítil rovnako, ale dostal sa z toho pred vami a chcel, aby si Ty ten čas nachádzania sa nestratil, tak napísal článok.
Či už ide o depresiu alebo iné facky od života, stačí použiť ten Biely-Farebný vyhľadávač, ktorý neslúži len na sledovanie porna, ako si niektorí myslia. Stačí len hľadať za vlastnými hranicami, nájsť si niečo, čo nás zaujíma a nikdy predtým sme o tom nepočuli. Alebo jednoducho nemali odvahu sa spýtať.

Ak sa cítite trocha down, začnite na seba nakladať nároky pomalšie. Nič nejde hneď na sto percent, nie ste stroj. Tiež som poslednou dobou nebola celkom tam, kde som chcela byť. Pustila som si slniečkovú hudbu, polovicu dňa strávila v posteli a čítala veci ako TOTO. Odporúčam na prebudenie zo storočného spánku neaktivity. Občas je jedno, že rady sa opakujú, že je to vlastne stále o tom istom, že takýchto zoznamov je na milióny, ale občas poteší, že niekto si dal námahu, aby zozbieral svojich 100 pre niekoho ďalšieho.

Ak potrebujete inšpiráciu a iný život, klik SEM. Najprv sa mi to nechcelo čítať kvôli dĺžke článku - načo toľko slov? - ale chcela som sa vytrieskať za také reči, keď som skončila. Úžasné fotky a najmä tá myšlienka - vykašlite sa na predsudky a vžité predstavy o tom, ako by mal život fungovať. Ťažko počas bežného dňa, ale... prečo?

Spoveď TU. Úprimný príbeh o tom, že keď sa niečo dojebe v hlave, niečo človek zle prijme, tak stále sa dá ráno vstať.

Ken Wong, dnešný úlovok. Ak vás baví umenie a také tie vecičky ako maľovanie, kliknite SEM. Neviem, čo mám k tomu viac napísať, páči sa mi to.

Toto je moja dnešná papanica (okrem iného, tiež som človek a potrebujem aj kyslík napríklad). Asi začnem znova prehodnocovať, pretože skončiť život v 19-ke je síce úspech, ale dožiť sa dožívania, to je challenge!

A toto som ja ešte s dlhými vlasmi, ešte minulý september, troška mám chuť na cestovanie...

Nebojte, ja sa znova ozvem,

po svojom. :)

30. Bábovka.

Páči sa mi, ako ma vždy celú zohreje.
Nezostane ani štipka, ani zmienka po zle.
Po hnusnej pravde, to sú galeje.
Snímam si kovové ruky,
dávam sa do daru.
Zlaté opájanie.
Búši do krvava.
Nanáka.
Nahá, nemrká,
bábika,
vraj,
hlavou do rytmu nekyvká.


Blá, blá... ako na práškoch. Stále v posteli, dívam sa, ako sviečky a autá kreslia obrazce po plafóne. Je to romantické a akoby vystrihnuté z knižky. Jeden nápis nalepený pri fotke a hneď sa všetko roztancuje, rozbliká, rozhýbe. Sneží nám za rohom, do okna, na mesto. Brat stavia vznešene malých snehuliakov a pokladá ich pred vchodové dvere. Malé zúfnutie ku dospelákom, aj on je malý a ešte ním chce byť. Mrzí ma, že o ňom viem tak pekne písať, ale zaBoha nie a nie tento postoj dostať do reality.
Milujem svoj život, vlastne nie, nemilujem sa s ním. Mám ho rada, už vieme, ako na seba. Nesmie ma vyšťavovať a ja na oplátku robím niečo prospešné pre seba a pre ostatných. Čítam o filme, učím sa španielčinu, kašlem na matiku, píšem, ak treba, nesilím sa do toho, čítam a čítam aj ťažkosti. Na druhú stranu, uzavrela som sa pred svetom. Už mám len ten svoj. Príliš málo ľudí v ňom dokáže pohodlne existovať. Preto mi aj väčšina lezie na nervy, preto si s väčšinou nemám už čo povedať... Už ma skrátka nezaujímate.
Nechce sa mi vypisovať, čo som zameškala.
Len mi držte palce.
Ja sa znova ozvem...

25. Mrz zíma

Mám kŕče a váľam sa v posteli. Po celom dni som si rozpustila vlasy a rozprestrela na voňavú podušku. Bolia ma oči od toľkého pozerania do blba, radšej by som si šla nachytať hviezdy. Keď ich je tak veľa, prečo mi raz za čas nespadnú do okna? Nepredstavujte si katastrofický scenár ani malú vílu, schopnú schovania do kabelky. Hviezda ako talizman, rolnička jasná, čo mi zazvoní vždy, keď klesám na duchu. Moje chute sú premenlivé. Chcela by som si vytrhnúť srdce a dať ho schladiť do špajze. Minerálka z toho miesta dokáže hrdlo obariť. Bolí ma viac ako žalúdok, srdénko.

Mrzí ma veľa vecí. Napríklad absencia citu, porozumenia, lásky, ochoty, srdečnosti. Cítim sa prázdna ako kopa sena bez ihly. Ako vodná fajka bez tabaku. V oleji ako rybka vo vode. Je mi opäť na vracanie. Neznášam rekapituláciu tohto nepohodlného roka a myšlienky na budúce povinnosti. Radšej by som bola zakliatou pannou vo Váhu, milovanou Lutéciou a Desdemonou, ktorá zomrela na nádchu. Cítim, ako sa teraz všetko mení a ako typicky nerozhodný človek mám strach, a zároveň ma to tam ťahá. Do litier. Slov s háčikom, vokáňom, dvojbodkou a najmä významom.

Už.

Krásny je život. 

Aj so svojimi strachmi. 

Len mi daj,

pery mi medom natri.

Ešte neviem, čo zo seba dostanem. Snáď prekvapím samu seba. Pretože všetky zrúcaniny začína podopierať silný pilier, ktorý dlhé veky. Chýbal.

Ďakujem všetkému, že som tu, na tomto mieste a teraz, v tejto životnej etape. Čistka a holokaust ustal, poďme niečo tvoriť...

Pekná nultá hodina,

tým sa nám to začína.

18.

Toto čo je. Stratila som dnes niekoľko hodín. Nepriznám sa k tomu verejne, tak sa odosobním v tomto príspevku. Keby ste vedeli, aké je ťažké žiť vo svete s iným názorom, iným vkusom, iným prístupom...
Bolo mi na vracanie.
Neznášam Vianoce.
Možno ešte viac svoje sviatky, svoje meniny, narodeniny.
Akoby som si priťahovala guľky v rádioaktívnom pásme, v magnetickom poli.
Chcela by som v ňom zostať, no vždy sa stanú schválnosti. Ešteže ich musím vedieť rozdýchať.
Začína to eSeMeSkami, končí plným sedadlom a preplneným zorným poľom.
Zistila som, že existujú pseudozbory a pseudoakcie a pseudoumelecké diela a pseudoduševné zážitky.
Strčte si ich do riti.
Aj tie schválnosti.
Ako.
Ak.
A.
Najhoršie na tom celé je, že svoje myšlienky dokážem udržať na správnom mieste - v hlave. Predstieram čoraz lepšie. Nemusím sa nikomu spovedať. Nemám čo povedať - a pritom bojujem za niečo...
Som pokrytec.
Ani slová mi nejdú, nie ešte súvislé vety.
Nechcem sa vyhovárať, ale spoločnosť ma skazila, zmarila, do koša hodila.
Začína to nespisovným jazykom, vulgarizmami a končí nedostatočnou vzdelanosťou.
Netuším, do čoho smerujem, či existuje pre mňa Piata loď ako pre malíček, tak žijem za päť prstov. Kradnem si čas z prítomnosti, nemala by som, klamem Boha, klame on, či je?
Nevládzem viac ako dívať sa na Kat(arzi)u, ako spieva o Vágnom a Jasnom a o ich spojení a premýšľam, čo všetko dnes, čo včera a čo zajtra, také bežné impresie bežného človeka, ktorý levituje podporujúc prázdne ulice v meste. Ani čaj nie. Ani prahy neprekračujme, nie. Už sme ich dosť prekročili.
Som...
Neviem?
Ako som.
Ale predsa.

/Čoskoro príde aj ejkejej vianočný článok/