17.6.14

17. Pank hart.

V krátkosti vydýchla oxidy nahromadené z exaltovaného ovzdušia. Priamo nahliadla na skutočnosť, zdvihla nos a cítila sa víťazne a nadradene. Nadradenosť jej svedčala. Neústupný, čierny pohľad, pery zopnuté ako zips, sledujúc neeticky akvárium, vyžadujúce toto pomenovanie ako soľ. Príkra, potichu, premenlivá. Akvárium buble, živočíchy nevinne a nevedome vedú svoje telo životom.
Trysky, farebné led žiarivky, premenlivé, na dne, menia hororové sfarbenia mimickej komunikácie - informácia sa zaobľuje, zovšeobecňuje, stráca na svojej integrite, originalite, prichádza do všednosti.
Ďobe nechtami, klopká, vyludzuje zvuky, ovládajúc vibráciami koherentné prostredie vody. Prostredie škriepok.
Impertinencia sa zmocní pier, šepkajú neslušnosti, zvrhlosti, chlípnosti, ako z oceánu bezbožnosti. Its a fire, fire.
Voda sa rozpína, získajúc myseľ, vodnaté, ťažko udržateľné, kriticky zhmotnené telo, vystupuje zo skla, preplnená, popáli, popýri, obarí, porežie, ublíži.
Má silu, nebezpečnosť v polotekutých rukách. Stojí priamo, gravitácia ju ťahá k zemi, zohýba sa, nezvratne čakaný pád, bez bolesti premýšľania, kachle chladia, zohrievajú, hmota padá rukami k zemi, vlny vznikajú, kričia, šepkajú, plačú... Zem sa prestala hýbať.

/foto: tumblr, nevedela som sa dopátrať ku autorovi, zips clipartový, drbla som to tam sama/

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára