29.7.13

part 4, Quiero besarte

.A tak som tu, ešte stále pri živote, nikto ma zatiaľ neudupal ako plamienok do hliny. Porozprávam vám dnes o ľuďoch, o piatku v meste, o pube, o alkohole...
Keďže už som tu oficiálne dva týždne (čo je polovica môjho výletu), naďabila som na rôznych ľudí a oni na mňa. Všade je to rovnako, s niektorými si vychádzate, s niektorými menej, ale nikdy neviete, čo vám do života a kto dá.

Olga
Moja poľská priateľka. Odkedy sme sa spoznali, chodievame spolu von. Je veľmi zhovorčivá, čo je pre mňa obrovské plus, milá a dobrá, takže žiadne podvody a klamstvá, je úprimná. A asi rada pomáha, lebo ma počúva. Hovorí, že som blázon. Nie, doslovne povie: She is crazy. A každému, koho stretneme. Ja viem, že som, Olga, a beriem to ako kompliment. Rozumieme si, aj vďaka tomu, že sme z podobného regiónu. Spája nás nielen podobný jazyk, ale aj situácia. Býva u tety s mačkou, 20 minút od školy, má 20 rokov a študuje vo Varšave, býva neďaleko a nemá rada kávu. Fajčí privezené slimky, má dobrú angličtinu, chodí aj na Business course, ale nebaví ju (lebo tam nerobia to, čo by každý od business kurzu očakával), nepotrpí si na hudbu, má rada ovocie a tak isto ako ja, rozumie si so španielmi. Toto určite nie je posledná zmienka o nej.

José
Tento fešák mi učaroval. Je dvojičkou brata Pedra (a Pedro je dvojičkou Josého), neviem, koľko má rokov, nepozorne som počúvala, je milý, ale občas mu nie je rozumieť cez jeho španielsky prízvuk, takže sa mi dosť často stáva, že potrebujem zopakovať to, čo povedal. Je z hlavného mesta, kde aj študuje alebo študoval, a to právo a ekonomiku. Bol veľmi prekvapený, keď zistil, ako lacno je u nás a naše matky môžu zostať na materskej 3 roky. Rozprávam sa s ním o múdrych veciach, aj keď on si tiež myslí, že som blázon. Kto by sa čudoval, keď vykrikujem z okna, robím čudesné veci, počúvam čudesnú hudbu a hovorím čudesné veci. Keď som sa opýtala, akú hudbu má rád, odpovedal mi ako Olga. Nie je pre neho dôležitá, ale vždy ide po texte. Tak som mu povedala, že slová nie sú vždy to dôležité a moja veta zostala visieť vo vzduchu. Možno to veľa o nás prezradilo. Má rád kávu, koláč len čokoládový, nefajčí, bol šokovaný vlakom, čo sa u nich doma vykoľajil. Páči sa mi jeho mimika, ako dokáže zdvihnúť obočie ako striešku a ako milo žmurká, keď sa lúčime. Cez víkend bol naspäť doma, on je tu totiž dlhšie, ale už zajtra sa uvidíme.

Gonzalo
Pán Casanova style. Keď sme sa zoznamovali, zo srandy som mu tipla 30 (má 26, tuším) a odvtedy si to pamätá. Povedal mi, že každý mu hovorí menej, len ja... len ja som povedala, že môže byť mojím otcom. A veď čo, on mne tiež tipol 15-16 (ako vlastne každý), takže sme si to navzájom vrátili.
Je veľmi šarmantný a milo jedná s ľuďmi. Má rád zvieratá, jazdí na koni, má obrovského psa, 3 bratov (najstarší ho príde pozrieť), výborné vzťahy v rodine. Má neuveriteľný biely úsmev a nosí stále odhalený výstrih - rozopína si vrch košele. Keď som ho prvýkrát videla, veľmi ma to rozosmialo, ale nikomu som nič nepovedala - jednoducho typický Casanova. Študoval právo a rozumie si s Josém a Pedrom. Keďže Pedro tu má frajerku, je stále s ňou, a tak Gonzalo trávi čas s nami. Počúva všetko, hlavne taký mierne mainstream rock. Pije kávu a má radšej posedenia v kaviarni ako divé diskotéky. Nemá rád jablká v koláči, ale v tom mojom, ktorý som si v ten deň objednala, mu nevadili.

Rolando
Môj paraguayský, írsky otec. V piatok si ma adoptoval. Vzhľadom na to, že mám 18, patrím (a na párty som) k najmladším na jazykovom kurze. V ten deň si odo mňa zo srandy pýtal ID, hovoril, že na to a na tamto som ešte mladá a podobne - keď som sa pýtala, ako sa správne gramaticky povie chcem ťa pobozkať (čo máte v názve). Buď te quiero besar, alebo quiero besarte. Ľahké ako facka. "Na čo ti to je? Si ešte mladá." "You never know..." Chceli sme ísť spolu aj tancovať, ale stále nikto na tom poondiatom parkete nebol, všetci vonku fajčili, lebo bolo príjemne, nepršalo, a nakoniec sme šli k nemu domov. Jeho rodina bola niekde preč, na výlete a on mal voľný plac. Takže celá párty sa od pubu Bernarda Shawa presunula k nemu. Biela brána, obrovské dvere, elektronika všade, obdivuhodná obývačka (tí, čo ste boli u mňa, tak asi trikrát väčšia ako naša), obrovské terasové okná, točité schodisko, dala som si vodu. Má rád starý rock, dobrú a kvalitnú hudbu, Whisky in the Jar od Metallica a má milú manželku (aspoň na fotke vyzerá - a určite dobre varí). Prezerali sme si ID (asi s ďalšími 4 ľuďmi a porovnávali) a on vyzeral, akoby tam mal mladšieho brata. Má čarovnú schopnosť nechať ma v sekunde očervenieť ako červená na semafore a naozaj si to užíva.

Anna
Susedka z Maďarska. Hovorí, že by ma mohla učiť, lebo bývala učiteľkou informatiky a maďarčiny. Má chlapa, komplikovaný vzťah, hlavne vďaka jeho rodičom, ktorý ju najprv nenávideli. Už sú spolu 1,5 roka. Smeje sa mi a považuje ma za "artistu", lebo... ani neviem prečo. Lebo mám také gestá alebo čo. Je veľmi nekompromisná a mám voči nej veľký rešpekt. Fajčí.

Joan
Bláznivý španielský chlapík. Kúpil si Guinnessový klobúk a nosil ho celý piatok po bare. Študuje inžiniera z lietadiel (ako to mám, preboha, preložiť? :D) a mal kamaráta vo vlaku, ktorý sa vykoľajil. Keď niečo povie zle, hneď sa opraví, sorry, a povie to správne. Netají sa tým, že nikdy nemal priateľku a my sa netajíme tým, že mu nejakú chceme nájsť.

Och, je ich tak veľa, ale títo sú tí hlavní. Bavila som sa aj s jedným talianom, Edoardom, o knižkách prekvapivo a zhodli sme sa na Salingerovi. Tak isto sa bavím s Paulou (espaňa, por supuesto), 17, takže v skupine nie som najmladšia. Je veľmi múdra a vždy máva 100% z testu. Diego, španiel, veľmi tichý a milý, odchádza, takže už sa asi neuvidíme. Je ľavák ako ja. Samuel, španiel, ktorý ma prvý oslovil a pýtal sa ma, aký mám deň a ja som mu vždy povedala, že nič moc a čudoval sa.
To sú tí, čo sme sa aspoň raz rozprávali.
Inak tu stretnete kopec ľudí a ani neviete ako rýchlo sú všetci preč, cestujú, odchádzajú. Všetko sa mení každý týždeň, to je osud jazykoviek a jej komunít.

Už viac sa mi nechce,
vidíme sa najbližšie dni opäť na nete.
Brú noc.
P.S. Ak chcete vedieť, aké utrpenie som počúvala v piatok v škole, here. (táto je ešte ok - bola predsa v The Clockwork Orange), ale Whisky in the Jar... Oh my...

Ja v bare. Ahojte.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára