Zaujímavé, koľko času má človek na zbytočnosti, keď by sa mal venovať povinnostiam.
Akurát vtedy sa objavia pre ľudskú myseľ dôležitejšie veci na riešenie, napríklad nové klebety alebo budúcnosť, kto by povedal, že bude riešiť letenku do iného sveta, keď sa má drviť Informatiku, Dejepis, Biológiu. Povedala by som, ani to nepotrebujem.
Neviem sa sústrediť a som nervózna.
Myšlienky mi oscilujú len okolo niekoľkých bodov v mysli, okolo pripináčikov.
A čo ďalej?
Budem vypočítavá, nepotrebujem si zlepšovať známky, môžem povedať, že mi stačí. Ale čo z toho? Niekedy dávno som sa chcela začať prekračovať, aby moja existencia mala zmysel. Buď som slabá, alebo je to tak.
Budem vypočítavá a rátam ti dva pokusy. Veci sa však stávajú trikrát. Trúfneš si?
Koľko času prebolelo a dni sa opäť zrátali podobným, na hlavu padnutým systémom ako predtým.
Neviem, čo mám povedať.
Ako ospravedlniť to, čo cítim.
Našťastie som si zaspievala, nota sem, nota tam.
Obyčajnosť sem, obyčajnosť tam.
Moja dnešná nálada padla na hlavu do jamy Levovej.
19 a skoro sa pretrhol.
Nemala som sa o hlavu hádzať.
Už po sebe nemienim zametať.
Aj tak ma tieto reči prejdú a vrátime sa k ústiu problémov, možno nakoniec narazíme na prameň.
Občas si prajem padnúť do rieky a čakať na niečie ruky, avšak zabúdam, že Ofélii síce pribehli na pomoc, ale neskoro.
Say perhaps to drugs.
A
čo tak
trocha faux-pas
no tak
nezradia nás
Teším sa na leto, lietko.
Pohoda-jahoda (snáď) - práve zisťujem, ak si ťa lístok kupujem - kto bude mojím tandemom?, Londres, Inglés - možno áno, možno nie, ide o peniaze a niekto s tým nerátal, do Dublinu? počúvať rodinu? Radšej skapať..., spevavé sústredenie, ou jé, trocha chlastu, trocha trávy, trocha bozkov a trochen slávy... Nezabudnúť na nezabúdanie., veľa slov pohltať a konečne sa v sebe na chvíľku vyznať (aspoň pre jeden výlet na Gulášku...), instantné leto v prášku. Vláčikom sa povoziť.
Neviem, s kým rátať. Možno zostanem na všetko sama.
Juchú, au.
Dnes som si to všimla. Mať problém je ako zlý sen. Nezapadám, tak ma radšej nevidieť. Spýtať sa? Povedať nechcem. Prečo? Lebo. Reagujem zvláštne. Narástla si znova, vysoká stena? Aj tak to nie je dôležité, napíšem grafitti na ňu. Ňu, ňu, ňu.
Videla som ten strach.
"Nebuď smutná..." sa mi ráta. Pomocná ruka zo zadnej lavice.
Iných odbíjam.
Leziete mi po múre.
Hasta narices.
Tak veľmi chcem preč ísť.
Remember me.
/gifko som robila ja/
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára