(hah, na čo som si dnes spomenula. Misguided ghosts.)
15.3.
Prázdnota.
Chl(a)paté dvere k jazve čierneho slnka.
Interpunkcia ako schody hrdlo hrdúsiacich zlatokopov.
Uriekne a stáva sa nehmotnou,
ihličím, snehom a dažďom,
keď čítajúci fajčia.
Prichytávajú sa sukní vrtiacich,
heliocentricky zablatené nohy.
Začínam,
a ty hádam stojíš pri mne.
Ak nie ty,
zavesím sa na vetvy stromov
a konáre budú pramene mojich vlasov.
Stanem sa stromom,
bezbranným stromom, stromom stáročným
a duch mi vychladne,
ako zimná pôda.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára