11.11.12

Per aspera ad astra.


Poďme k dnešným záchytným bodom:
1. je zima
2. hovorila som vám už o mojej blahodárnej nedeľnej prechádzke minulý týždeň? Ľúbim sa túlať, keď ma niečo trápi, možno aj dúfam, že ak pridám na tempe, o chvíľu všetkému utečiem. Ale v mojom prípade... nie. :D Aké nečakané. Aspoň, že som sa vyriešila.
3. Hľadám niekoho na takéto nedeľné prechádzky. Neviem, v akom budem bývať stave, neviem, či sa mi bude chcieť rozprávať, alebo mlčať, no moja pozornosť bude vaša, moje nohy budú vaše, ale cestu vyberiem ja. Hľadám niekoho, kto si so mnou uprostred prázdnej Promenády sadne na hojdačky a sleduje tieňohru na drevených trámoch, na štrku a kamení, na tichu, ktoré občas niekto mdlo preruší. Hľadám niekoho, pri kom by som sa mohla pozerať, vidieť, cítiť, hmatať, počuť. Žiadne racionálne odôvodnenia. Vlastne, ani nehľadám a ani nečakám. Vravím si, ak to má prísť, príde to. Ako vždy. Len som na to raz zabudla.
4. Neučila som sa Slovenčinu a nejak mi to ani nie je ľúto. Je mi to jedno. Učiteľka je na nič, systém je na nič, učivo je... priemerne na nič a poznámky, tie ani nemám. Vzhľadom na to, že mám z diktátu jednotku, môžem dostať aj za 5 a neurobí mi to žiadny problém, žiadne akrobatické vývrtky, stojky a čo ja viem čo.
5. stále viac a viac mám rada stereomood.com. Niekedy ma vie riadne sklamať, ale väčšinou čo sľúbi, to dodrží.
6. Školský časopis je na tom... dobre, zdá sa. Máme mesiac na jeho vydanie, mám pocit, že to perfektne stíhame, všetko je perfektne načasované aj pre to, že nič veľmi neriešime a žiadny plán neexistuje. Keď sa mi chce, čítam si články, robím si poriadok, ale keď nie,... nemám zatiaľ ani schopný úvodník napísaný. Zlá šéfredaktorka, zlá!
7. Včerajšok/Dnešok bol megasuper. Toľko koláčov som už dávno nevidela na jednom mieste, toľko Dramáču som asi ešte nikdy nepočula (hyperbola), nakreslila som hodinky číslo dva, pila som vínečko, fajčila šíííšu s troma príchuťami, fotila (katastrófen), pozorovala mravenisko, (ne)porozprávala sa o ni(e)čom, bola hore hádam celú noc. Pekné, ďakujem.
8. Ráno bolo najkrajšie. Zakutala som sa do deky, obutá do najteplejších ponožiek, aké kedy moje nôžky nosili, pustila si Sunday Morning náladu, čítala si .Týždeň, prezerala staré rozprávky s krásnymi ilustráciami (azbuka dotvárala dojem - normálne som si želala, aby som aspoň na chvíľu rozumela), šťastne sa usmievala s kruhmi pod očami, aj španielčinu som našla v poličke! No krása... Bolo fasa.
9. Občas sa bojím tak naho ukazovať, ako sa mi niečo páči, pri niektorých sa zarazím, že mi to nie je až také príjemné, možno príliš premýšľam nad tým druhým. Hej, moja detinská radosť z pekných vecí na svete. Meh. (toto je len jeden typ prípadov, ktorý nastáva, ešte ich je veľa, ale koho to zaujíma)
10. Idem spať, veď už by sa aj patrilo (najprv, samozrejme, kniha, ale pssst).

1 komentár:

  1. Nehľadaj nikoho na také prechádzky. Ich čaro spočíva v tej samote. I keď.. ak by sa našiel niekto s približne rovnakým zmyslom pre ne, tak by to mohlo byť super. Ale hocikto iný by ti ich skôr pokazil.

    OdpovedaťOdstrániť