6.11.12

I have two middle fingers and, ups, they are really horny.


Viete, o čom snívam?
Vojsť do knižnice, požičať si v odbornom oddelení knihy o medicíne, lekárstve, psychiatrii, psychológii, o divadle, umení, maliarstve, hudbe, o rétorike, o všeličom možnom, čo mi brnkne do nosa, chcem a snívam o tom, ako dopíšem svoju nepodarenú skladbu, nájdem k nej správne slová a osekám akordy, ako sa mi všetko bude hodiť na štyri doby, snívam o chuti do napísania Dobrostí a Zlostí, Úvodníka, chcem mať chuť vo všeobecnosti na písanie, nie len na sporadické vymenúvanie, chcem, aby ma bavilo, čo robím, snívam o počúvaní dobrej hudby a jej spoznávaní, o vzdelávaní a veľa veľa o počúvaní, snívam o kvalitnej angline, snívam o zavrhnutí stagnácie v španielčine a o nastolení nového režimu. Snívam o tom, že keď prídem domov, bude tam ticho a pokoj, budem mať čas a samotu len pre seba, snívam o zdokonalení sa v hraní na gitare, tak isto kde je môj čas na klavír? Snívam o dočítaní kníh, ktoré som si požičala, snívam o navštevovaní divadla, o zajtrajšku za euro, snívam snívam snívam...
Želám si, nech na mňa neprichádzajú chvíle ako pred chvíľou, kedy mi je fyzicky zle a dokážem sa len obviňovať. To som tak hotová z pravdy, alebo to len ja vnímam inak? Alebo len každý naozaj odpozoroval z môjho správania niečo iné, ako naozaj cítim?
Chcem ísť odtiaľto okamžite preč.
Zbaviť sa vás na pätách.


A čo mám namiesto všetkého tohto? Musím sa učiť tie retardované predmety aj napriek spánkovému deficitu. Aj napriek tomu, že každý deň ma bolí brucho zo stresu a duševne vyrovnaná som, len keď sa sama prechádzam.
Už naozaj nechcem patriť do spoločnosti, unavuje ma a ťaží.
Ach, zbohom.

P.S. Nie je to také zlé, ako sa zdá.


"Silence is often misinterpreted but never misquoted." Unknown

2 komentáre:

  1. Tie sny máme v podstate podobné. Tiež by som toho veľa chcela, ale buď nemám čas z relatívne objektívnych príčin, alebo sa do toho neviem dokopať, alebo ma proste nekopne múza.

    Čas a samota len pre seba... Toho sa človek asi nikdy nedočká v takom množstve, aké potrebuje.

    ...a nestresuj. Je to nehorázne kontraproduktívne. I keď, ja som bola takto pred rokom tiež dosť na nervy. Nie zo stresu. Sralo ma, že neviem čo chcem a musím si niečo vybrať a rodičia chcú... Bolo to nanič obdobie. Neboj, preletí to strašne rýchlo a v júni už bude väčšina vecí(ak nie aj všetko) jasná. :-)

    Držím palce :-)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Jeej, aký zlatý komentár, ďakujem Ti veľmi pekne :)

      Ja som šťastná, som, žijem tak, aby sa mi páčil môj život, ale občas príde lavína myšlienkovej tyranie a som takpovediac bezmocná. Ale aj to prejde, a keď áno, tak znova sa vrátim do tej pohupujúcej sa chôdze, rozvrhnem si čas, aby som kompromisne mala aj to, aj to.
      Ja mám síce na výber ešte ako-tak dosť času, problém je v tom, že ten tlak sa každým dňom zvyšuje. Každou hodinou chémie, biológie, každým doučkom z karboxylových kyselín a podobne. Ale nevzdávam sa a ani to nemienim urobiť - lebo to je ešte kotraproduktívnejšie ako stagnácia.
      Ale keď vravíš, že sa toho človek raz zbaví...
      Pekný deň :)

      Odstrániť